Month: máj 2019

Rozpočtová sústava  Slovenskej republiky Základným pilierom slovenskej rozpočtovej sústavy  sú rozpočty verejnej správy a samosprávy. V roku 2005 nastali zásadné zmeny slovenského rozpočtovania oproti rozpočtovaniu uplatňovanému fakticky od návratu slovenskej ekonomiky a štátu k trhovým princípom. Najdôležitejšie zmeny rozpočtu Verejnej správy: Všeobecnú a ucelenú úpravu nakladania s verejnými prostriedkami, jednotnú a všeobecne platnú definíciu sektora verejnej správy v právnom poriadku Slovenskej republiky a prostredníctvom […]

Aj keď vyhodnocovanie doplnených priorít a úloh v konkretizácií stratégie je predčasné a bude predmetom hlavne vyhodnotenia roku 2005, možno konštatovať fakt, že ARDAL sa snaží už od začiatku roka 2005 využívať na krytie potrieb štátu súvisiacich s financovaním štátneho rozpočtu a s riadením likvidity centralizované finančné zdroje ŠP. ARDAL sa tak podarilo transformovať riadenie likvidity dvoch štátnych subjektov do riadenia […]

Radikálne zníženie počtu emisií nových štátnych cenných papierov a štandardizovanie veľkosti jednotlivých emisií V roku 2004 boli na primárny trh v súlade so stratégiou uvedené nové „otvorené“ emisie štátnych dlhopisov. Bolo otvorených 5 emisií s možnosťou postupného predaja dlhopisov prostredníctvom viacerých aukcií. Každá emisia má od začiatku roka 2004 štandardný celkový objem 40 mld. SKK. Týmto spôsobom […]

Vláda Slovenskej republiky v novembri 2003 schválila Stratégiu riadenia štátneho dlhu do roku 2006. V septembri 2004 bola vypracovaná a schválená Aktualizácia stratégie riadenia štátneho dlhu na rok 2005, ktorá predstavovala konkretizáciu programových cieľov pre rok 2005 a bola súčasťou štátneho rozpočtu na rok 2005. V súvislosti s prípravou štátneho rozpočtu na rok 2006 bol taktiež  vypracovaný predkladaný dokument, ktorý predstavuje konkretizáciu […]

Manažovanie štátneho dlhu je vo väčšine krajín veľmi zložitá procedúra, k čomu sa pochopiteľne ešte pripája aj finančná náročnosť. Tomuto procesu hovoríme správa dlhu. Pod správou dlhu chápeme zaobstarávanie finančných prostriedkov na uspokojovanie veriteľov vzniknutého dlžníckeho vzťahu štátu a to jednak prostredníctvom získavania úverov alebo emisiou cenných papierov, ich umiestnením na trhu, ako aj splácanie úrokov a dlhovej […]

Verejný dlh môžeme definovať ako súhrn záväzkov štátu, jednotlivých článkov územnej samosprávy, mimorozpočtových fondov v rozpočtovej sústave, verejnoprávnych inštitúcií, ktoré zriaďuje štát a územné samosprávy a verejných podnikov štátu a samospráv. Takto  potom verejný dlh je súhrnom pohľadávok konkrétnych ekonomických subjektov voči štátu a jednotlivým stupňom samospráv, verejným fondom a ostatným inštitúciám vo verejnom sektore a to ako vnútorných subjektov (vnútorný dlh), […]

Rast verejných dlhov je už dlhý čas v mnohých štátoch pri diskusiách o zodpovednej fiškálnej politike veľmi háklivou otázkou. Kritici narastania verejných dlhov neobviňujú deficitné financovanie iba pre jeho inflačné efekty. Varujú aj pred následkami hromadenia dlhu a prenosom jeho bremena na budúce generácie. Verejná zadlženosť má súvislosť s deficitom verejných rozpočtov, ktoré sú jednou z najdôležitejších príčin existencie verejného […]

Pre ekonomické teórie a najmä národohospodársky život je životne dôležité po preskúmaní príčin a dôsledkov vzniku, existencie a fungovania štátnych deficitov zvoliť reálne finančné krytie deficitného hospodárenia. Absencia reálnosti a racionality zvoleného postupu totiž môže spôsobiť ďalšie „rolovanie“ nepriaznivého stavu verejných financií v štáte s ďalšími dôsledkami na jeho stav a stav jeho ekonomiky. Deficit štátneho rozpočtu možno financovať dlhovým financovaním, kde […]

Klasická politická ekonómia hlásala vyrovnaný rozpočet, pričom od Adama Smitha až do začiatku 20 storočia odmietala deficitné hospodárenia štátu. Verejné financie mali povahu rodinných financií vo veľkom a preto až do 30. rokov 20. storočia sa dodržiavalo „zlaté pravidlo“ vyrovnanosti štátneho rozpočtu. Po tomto období, najmä v dôsledku veľkej hospodárskej krízy pod vplyvom názorov J.M. Keynesa  sa […]

Z časového pohľadu môže byť rozpočtový deficit krátkodobí v dôsledku časového nesúladu medzi verejnými príjmami a výdavkami, ktorý však z hľadiska rozpočtovej politiky nie je tak významný ako dlhodobý deficit svedčiaci o chybnej alebo priamo zlej rozpočtovej politike.  Dochádza k nemu vtedy ak verejný sektor, teda najmä štát ale aj samosprávy spotrebúvajú pri poskytovaní verejných statkov  a ich financovaní viac peňažných prostriedkov […]