Rast verejných dlhov je už dlhý čas v mnohých štátoch pri diskusiách o zodpovednej fiškálnej politike veľmi háklivou otázkou. Kritici narastania verejných dlhov neobviňujú deficitné financovanie iba pre jeho inflačné efekty. Varujú aj pred následkami hromadenia dlhu a prenosom jeho bremena na budúce generácie. Verejná zadlženosť má súvislosť s deficitom verejných rozpočtov, ktoré sú jednou z najdôležitejších príčin existencie verejného dlhu.
Veľmi dôležitá je veľkosť dlhu v pomere k Hrubému domácemu produktu. V podmienkach európskej únie, ktorej súčasťou je aj slovenská republika určuje Zmluva o Európskej únii tzv. Maastrichtská zmluva z roku 1992, ako kľúčový dokument európskej menovej integrácie, ktorý jednak vytvoril potrebný inštitucionálny substrát a zároveň zadefinoval aj nominálne konvergenčné kritéria (tzv. Maastrichtské kritéria), ktoré treba dosiahnuť, aby sa členský štát kvalifikoval na prechod do tretej fázy menovej únie – prijatie jednotnej meny. Pokrok dosiahnutý v oblasti hospodárskej a menovej konvergencie, ako i pri vykonávaní európskeho práva v oblasti vnútorného trhu, v tejto etape sledovala a hodnotila Rada EÚ. Jedným z rozhodujúcich kritérií je aj kritérium verejných dlhov v dvoch úrovniach. Jednak ako kritérium pre deficit verejných financií a potom kritérium pre výšku verejného dlhu.
Kritérium pre deficit verejných financií
Kritérium pre deficit verejných financií stanovené na úrovni 3% HDP sa v súčasnosti (rok 2005) na Slovensku neplní. V porovnaní s rokom 2002 však došlo k výraznému zníženiu deficitu z 5,7 % HDP v roku 2003 na 3,5 % HDP. Stalo sa tak predovšetkým vďaka prísnemu rozpočtovému obmedzeniu a štrukturálnym reformám. Na zníženie deficitu verejných financií na úroveň neprevyšujúcu 3% HDP a na splnenie maastrichtského kritéria bude predovšetkým potrebné ukončiť a udržať prebiehajúce štrukturálne reformy vo verejných financiách. Potrebná je rozpočtová konsolidácia v okruhu primárneho salda v súvislosti s tým, že úrokové náklady dlhovej služby sa v horizonte najbližších troch rokov nebudú výraznejšie znižovať. Po započítaní nákladov dôchodkovej reformy (t.j. po zohľadnení výpadku príjmov z dôchodkového zabezpečenia v rámci II. piliera) by kritérium pre výšku fiškálneho deficitu malo byť splnené v roku 2007, keď by deficit verejných financií mal dosiahnuť 3 % HDP a dokonca v roku 2008 2,1 %.( verejný deficit vrátane vplyvu dôchodkovej reformy (jún 2005 3,3 % HDP, 2005 3,8 %, 2006 4,2 % HDP, 2007 3,0 % HDP, 2008 2,7 % HDP, bez vplyvu dôchodkovej reformy jún 2005 3,3 % HDP, 2005 – 3,4 % HDP, 2006 – 2,9 % HDP, 2007 – 1,6 % HDP, 2008 – 1,3 % HDP).
Kritérium pre výšku verejného dlhu Slovensko už v roku 2005 spĺňa. Referenčná hodnota stanovená na 60 % HDP nebola v minulosti prekročená. V tomto roku predstavuje verejný dlh úroveň pod 40 % HDP (verejný dlh jún 2005 43,6 % HDP, 2005 36,7 % HDP 2006 38,4 % HDP, 2007 37,8 % HDP, 2008 37,5 % HDP).
V najbližších rokoch sa verejný dlh v nominálnom vyjadrení bude zvyšovať, najmä v rámci segmentu centrálnej vlády. Tu sa súbežne s nábehom reformy dôchodkového systému v roku 2005 prejaví efekt transformácie časti implicitného dlhu v dôchodkovom systéme na explicitný tým, že časť poistencov vstúpi do druhého piliera a na náhradu výpadku príjmov v prvom pilieri budú použité odložené prostriedky získané privatizáciou. Po ich vyčerpaní bude štát musieť kryť tento výpadok v rámci rozpočtu. Vďaka očakávanému dynamickému rastu HDP a konsolidácii bežného rozpočtového hospodárenia však podiel verejného dlhu bude stabilizovaný na úrovni okolo 46 % HDP. Veľkosť dlhu v pomere k HDP je veľmi dôležitá, pretože ovplyvňuje najmä likviditu národnej ekonomiky. Osobitný význam zohráva analýza štruktúry verejného dlhu.