Jedným zo základných verejných statkov, ktoré musí každý moderný štát poskytovať svojim občanom je pocit základnej životnej existenčnej istoty v prípade, že sa občan dostane do životnej situácie, ktorú nemá vo vlastných silách alebo schopnostiach vyriešiť. Každého môžu postihnúť nepriaznivé okolnosti alebo môže prežiť nepriaznivé životné obdobie, v ktorom nedokáže zo svojich bežných príjmov uhrádzať svoje základné životné náklady. Niektoré z týchto situácií ako napríklad úraz sú nepredvídateľné, iné jednotlivec ako je to v prípade staroby očakáva a ráta s s tým, že raz nastane a teda sa na ňu môže pripraviť. Vo vyspelých štátoch napriek vysokej životnej úrovni existuje mnoho ľudí, ktorí patria do skupiny tzv. chudobných. Veľké percento chudobných ohrozuje sociálnu a politickú stabilitu príslušnej krajiny. Podiel chudobných ľudí sa v rozvinutých krajinách dosť výrazne líši a napr. v Portugalsku dosahuje takmer 20% a v tak rozvinutej krajine ako sú USA je ich tiež okolo 15 %.
V ľudskej spoločnosti od dávnych počiatkov existencie štátu sa určité zabezpečenie proti nepriazni osudu alebo zákonitému poklesu produktivity jednotlivca považovalo za statok pod ochranou štátu teda verejný statok. Spoločnosť má záujem na tom, aby jednotlivci, ktorí sa nemôžu o seba postarať sami , neboli ponechaní len na náhodu. Preto je štát ochotný podieľať sa prostredníctvom verejných financií na sociálnych programoch pre odkázaných členov spoločnosti Súčasne ale štát uplatňovaním svojej mocenskej funkcie zabezpečuje, aby sa každý proti nepriaznivým životným okolnostiam nejakým spôsobom zabezpečil.
Sociálne zabezpečenie je aj reakciou štátu na mikroekonomické zlyhanie trhu, predovšetkým v dôsledku existencie paternalistického verejného statku. Ide tu teda o dva prístupy k sociálnemu zabezpečeniu. Jednou stránkou je prerozdeľovanie časti spoločenského blahobytu od bohatých k chudobným a druhým prístupom pomôcť tým najchudobnejším a ostatní „musia myslieť na zadné kolieska“.
Postavenie problematiky sociálneho zabezpečenia v teóriách verejných financií vychádza z dvoch skutočností:
- sociálne zabezpečenie je jedným z druhov verejných výdavkových programov a realizuje sa okrem iného prostredníctvom verejných inštitúcií. Programy sociálneho poistenia môžeme hodnotiť pomocou nástrojov vyhodnocovania verejných programov podľa ich účelnosti a hospodárnosti.
- Veľká časť sociálneho zabezpečenia sa uskutočňuje ako sociálne poistenie, pričom príspevky na sociálne poistenie predstavujú osobitný druh daní. Potom rovnako ako v prípade ostatných daní, ktorými sa zaoberá osobitná – daňová teória, je tu aktuálne hodnotiť ich z hľadiska ich účelnosti a hospodárnosti.
Sociálne zabezpečenie predstavuje pre súčasné verejné rozpočty značné bremeno. Najväčší podiel predstavuje napr. vo Švédsku viac ako 35 % z HDP, pričom priemer krajín EÚ osciluje okolo 25%. Najmä krajiny s veľkorysou sociálnou politikou pociťujú stále väčšiu ťarchu, ktorú znášajú vlády a daňovníci, prípadne ju prenášajú na budúce generácie ako svoje záväzky v sociálnej oblasti. Výdavky na sociálne zabezpečenie, ktoré tvoria najmä starobné a ďalšie dôchodky, ako aj rôzne ďalšie platby a transfery, predstavujú tzv. mandatorné výdavky vlád. Ide o také výdavky, na ktoré majú občania zákonný nárok a vlády ich nemôžu obmedziť bez toho, aby nezmenili príslušné zákony. A tak v rámci každoročných rozpočtových zápasoch tieto mandatorné výdavky obmedzujú manévrovaciu schopnosť každej vlády. Sociálne zabezpečenie je súčasťou sociálnej politiky štátu.
Verejné sociálne zabezpečenie využíva štát na riešenie dôsledkov sociálnych udalostí a rizík a na garanciu sociálnych istôt. Štát cielene prispieva na posilnenie sociálnych istôt ľudí, na udržanie primeranej životnej úrovne vo všetkých životných situáciách. Nástroje týchto štátnych zásahov sú špecifikované sociálnou politikou štátu. Rozhoduje sa o nich tzv. verejnou voľbou. Verejné financie majú za úlohu zabezpečiť finančné prostriedky a efektívne ich prerozdeliť s využitím princípu solidarity a zásluhovosti. V živote jednotlivca existuje viacero sociálnych rizík. Ide o také sociálne udalosti alebo sociálne príhody, ktoré sú známe, a s ktorými právny systém štátu spája vznik, zmenu alebo zánik práv a povinností, ktoré pomáhajú predísť, zmierniť alebo prekonať ťažkú životnú situáciu spôsobenú takouto udalosťou.