Medzinárodný menový fond (International Monetary Fund – IMF) je medzinárodná finančná inštitúcia, ktorej členmi je v súčasnosti 184 krajín sveta. Bola založená s cieľom podporovať medzinárodnú menovú spoluprácu, stabilitu výmenných kurzov a usporiadané režimy výmenných kurzov, napomáhať hospodárskemu rastu a vysokej miere zamestnanosti a poskytovať dočasnú finančnú pomoc pre krajiny v záujme pomôcť prekonať problémy spojené s nerovnováhou ich platobných bilancií.
Oficiálna činnosť IMF
Oficiálna činnosť IMF sa datuje od 27. decembra 1945, keď 29 krajín podpísalo Články dohody. Sídlom IMF je Washington, D. C., USA. V súčasnosti má IMF približne 2700 zamestnancov pochádzajúcich zo 141 krajín. Od doby svojho založenia sa ciele IMF nezmenili, avšak jeho aktivity sa vyvíjali a to v záujme reagovania na stále sa meniace potreby členských krajín a potreby rozvíjajúcej sa svetovej ekonomiky. IMF sa v súčasnosti zameriava na dohľad (uskutočňovaný na základe konzultácii podľa článku 4 Dohody o MMF resp. na základe tzv. Staff Visits) – jedná sa o monitoring ekonomického a finančného vývoja a politík v členských štátoch a taktiež na globálnej úrovni, okrem toho tu môžeme zaradiť aj poskytovanie poradenstva v oblasti menovej a hospodárskej politiky pre rozvojové krajiny; finančná pomoc – požičiavanie členským krajinám, ktoré majú problémy so svojou platobnou bilanciou; pričom nejde o dočasné financovanie ale o podporu opatrení a reforiem zameraných na nápravu týchto problémov; technická asistencia – je poskytovaná vládam a centrálnym bankám členských krajín IMF pri formulovaní ich hospodárskych reforiem ako aj riešení dlhov a problémov s vyrovnanosťou ich platobných bilancií.
V rámci výkonu svojich úloh zaviedol IMF júli 1969 medzinárodnú rezervnú menu SDR. Používa sa ako medzinárodné rezervné aktívum a zároveň ako účtovná jednotka. Slúži len pre členské štáty MMF a niekoľko ďalších určených inštitúcií, vrátane Svetovej banky. SDR tvorí v súčasnosti kôš týchto mien – USD, EUR, JPY, GBP.
Každá členská krajina MMF má určenú členskú kvótu (vyjadrenú v SDR), z ktorej musí časť (približne 25 %) zaplatiť v SDR alebo vo voľne vymeniteľnej mene a zostatok vo vlastnej mene. Členská kvóta, ktorá je určená na základe ekonomickej pozície členskej krajiny voči ostatným členom, vo všeobecnosti vymedzuje základné aspekty spolupráce s IMF. Jej hlavnou funkciou je určenie maximálnej výšky prostriedkov, ktorú je členská krajina povinná poskytnúť IMF. Členská kvóta ďalej určuje hlasovacie právo každej krajiny, odvádza sa z nej výška finančných zdrojov, ktoré môže členská krajina čerpať z IMF, a slúži tiež ako kritérium pri alokácií SDR.