Riadenie štátneho dlhu v Slovenskej republike

Vláda Slovenskej republiky v novembri 2003 schválila Stratégiu riadenia štátneho dlhu do roku 2006. V septembri 2004 bola vypracovaná a schválená Aktualizácia stratégie riadenia štátneho dlhu na rok 2005, ktorá predstavovala konkretizáciu programových cieľov pre rok 2005 a bola súčasťou štátneho rozpočtu na rok 2005. V súvislosti s prípravou štátneho rozpočtu na rok 2006 bol taktiež  vypracovaný predkladaný dokument, ktorý predstavuje konkretizáciu stratégie riadenia štátneho dlhu pre rok 2006 na základe doterajších skúseností s realizáciou stratégie a rámcovo sumarizuje jej doterajšie plnenie.

V priebehu roka 2004 sa podarilo v zmysle schválenej stratégie a v zmysle hlavného poslania Štátnej pokladnice a ARDAL optimálnym spôsobom získavať potrebné zdroje na refinancovanie splatného dlhu na základe princípu efektívnosti, pričom v roku 2004 bolo potrebné pokryť historicky najväčšiu hodnotu pri financovaní potrieb štátu – 218 mld. SKK. Významnou kvalitatívnou zmenou v riadení štátneho dlhu v roku 2004, ale najmä od začiatku roka 2005, bolo úspešné fungovanie Štátnej pokladnice v plnom profile.

Postupné využitie finančných zdrojov

Postupné využitie finančných zdrojov centralizovaných v Štátnej pokladnici prinieslo v roku 2004 úsporu výdavkov štátneho rozpočtu najmä v oblasti krytia deficitu štátneho rozpočtu nižšou potrebou emitovania štátnych pokladničných poukážok o približne 31 mld. SKK. Finančné zdroje verejného sektora alokované v Štátnej pokladnici sú lacnejšie ako finančné zdroje získané prostredníctvom emitovania štátnych pokladničných poukážok. Možnosť alternatívnych možností krytia štátneho dlhu a štátneho rozpočtu, ktoré sú v súlade so zákonmi, štát získal istú „slobodu“ v oblasti výberu „lacnejších“ finančných operácií, kde ARDAL zvažuje nie len nákladovú stránku ale najmä riziká štátu vyplývajúce z dlhového portfólia.

Skúsenosti s implementáciou stratégie riadenie štátneho dlhu v  roku 2004 a v prvom štvrťroku 2005 potvrdili správnosť prijatej stratégie riadenia dlhu.

V septembri 2004 ARDAL vypracovala konkretizáciu stratégie riadenia štátneho dlhu v roku 2005, ktorá bola schválená Výborom pre riadenie dlhu a likvidity. V rámci schválenej konkretizácie boli na rok 2005 nadefinované nasledujúce priority a úlohy.

  1. Ako jednou z priorít bolo od 1.1.2005 zaviesť komplexný refinančný systém využívania zdrojov ŠP pre potreby krytia štátneho dlhu, deficitu štátneho rozpočtu a časti okruhu verejných financií – primerané (jadro vkladov) využitie lacnejších finančných zdrojov Štátnej pokladnice pre potreby financovania štátu.
  2. Zmierniť tempo dosiahnutia ukazovateľa cieľovej durácie portfólia 4 roky pre rok 2006 a v roku 2005 do intervalu 3,5 až 4 rokov. Dôvodom zmiernenia je pri očakávanom vývoji úrokových sadzieb a súčasnom tvare úrokovej krivky úspora rozpočtových prostriedkov pri akceptovateľnej miere rizika.
  3. Udržať priemernú splatnosť štátnych dlhopisov SR nad úrovňou 4 rokov a pokračovať v jej ďalšom predlžovaní k úrovni 5 rokov. Realizácia tejto stratégie prinesie bezproblémové refinancovanie štátneho dlhu v nasledujúcich rokoch a stabilitu výdavkov spojených s dlhovou službou štátu.
  4. Zbierať a vyhodnocovať informácie o možnostiach umiestnenia dlhopisov SR na mimoeurópskom trhu, napr. v Ázii s možnosťou financovania dlhu so splatnosťou nad 15 rokov za predpokladu ďalšej úspory výdavkov ŠR a diverzifikácie investorskej bázy. Očakávané náklady podobnej transakcie by pre SR nemali presiahnuť 3 % p.a. Slabým miestom emitovania dlhopisov SR napr. na japonskom trhu zostáva riadenie kurzového rizika (krížový kurz JPY/SKK). Aktívnym riadením kurzového rizika môže ARDAL tento faktor výrazne eliminovať.
  5. Za predpokladu dobrých podmienok na slovenskom finančnom trhu pripraviť emisiu štátnych dlhopisov pre obyvateľstvo v objeme približne 5 mld. SKK, resp. 10 mld. SKK s cieľom zníženia výdavkov oproti štandardným štátnym dlhopisom. V poslednom období sa výrazne znížili úrokové sadzby na vklady obyvateľstva pri takmer nezmenenej úrovni úrokových sadzieb úverových produktov bánk. Tu sa otvára priestor pre emitovanie štátnych cenných papierov pre obyvateľstvo s mierne vyššou úrokovou sadzbou, akú ponúka komerčný bankový sektor. Očakávaná úspora pre štátny rozpočet môže predstavovať 0,3% až 0,5 % p.a. pri zohľadnení všetkých súvisiacich nákladov. Štátny dlhopis v pravdepodobne v dematerializovanej podobe pre obyvateľstvo by vyplnil medzeru na trhu v oblasti investičných bankových produktov pre obyvateľstvo.
  6. V oblasti organizácie trhu štátnych dlhopisov opätovne prehodnotiť otázku systému primárnych dealerov pre predaj štátnych dlhopisov a uviesť do praxe elektronický aukčný systém predaja štátnych cenných papierov.