Často bývajú tieto dva pojmy, ktoré označujú dôležitú a sústavnú činnosť príslušných orgánov každého štátu, používané ako synonymum, teda ako dve slová jedného a toho istého javu, nie sú jedno s to isté vyjadrené inak. V odbornej literatúre sa podrobne opisuje, čo je týmto dvom politikám blízke a v čom sa odlišujú. Medzi rozpočtovou a fiškálnou politikou ( anglicky nazývané „budgetary“ a „fiscal policy“) je mnoho rozdielov. Základnou charakteristikou rozpočtovej politiky sú jej alokačné a redistribučné funkcie, teda zhromažďovanie finančných prostriedkov a ich rozdeľovanie, cieľom fiškálnej politiky je stabilizačná funkcia Pokúsme sa teda pozastaviť nad problematikou rozpočtovej a fiš- kálnej politiky podrobnejšie.
Rozpočtová politika znamená rozličné procesy, vzťahy a nástroje, ktoré sa odohrávajú v rámci verejnej rozpočtovej sústavy. Rozpočtovú politiku uskutočňuje štát prostredníctvom svojej exekutívnej moci teda vlády, ministerstiev a pod. na rôznych úrovniach verejnej správy, t.j. na centrálne, regionálnej a miestnej úrovni a predstavuje reguláciu vzťahov medzi účastníkmi tokov verejných prostriedkov. Cieľom rozpočtovej politiky vlády je vytvoriť dostatočné finančné prostriedky, teda zabezpečiť verejné príjmy na prefinancovanie verejných výdavkov. Vychádza sa tu zo všeobecných zásad efektívneho rozpočtovania. Dlhodobo sa odbornej literatúre uvádzajú tieto zásady:
- reálnosť
- úplnosť,
- dlhodobá vyrovnanosť,
Rozpočtové hospodárenie
Rozpočtové hospodárenie je vlastne finančným obrazom hospodárenia štátu a jeho orgánov, inštitúcií a organizácií v priebehu jedného rozpočtového obdobia. Toto obdobie trvá jeden kalendárny rok, pričom v rôznych štátoch, z rôznych dôvodov začína a končí v rôznych termínoch. Štáty ako ekonomické subjekty disponujú určitými aktívami, medzi ktoré patria aj aktíva finančné, pričom zamýšľajú určité ciele a plnia konkrétne funkcie. Fiškálne nástroje teda verejné príjmy a verejné výdavky pomáhajú napĺňať tieto ciele a funkcie. Rozpočtová politika by mala koordinovať väzby medzi cieľmi, nástrojmi a predpokladanými výsledkami činností štátu v prípade, že ide o jeho finančné prostriedky.
Základom rozpočtovej politiky na rozdiel od politiky fiškálnej sú alokačné a redistribučné funkcie. Fiškálnu politiku charakterizujú stabilizačné zámery vládnej politiky o čom sa zmienime ďalej.
Rozpočtové hospodárenie štátu je síce hospodárením počas jedného roka ale v zahraničí, v podmienkach rozpočtovej politiky Európskej únie a odvodiac od nej už aj v rozpočtových politikách členských štátov EÚ sa zavádza už aj strednodobé – trojročné rozpočtovanie. Často sa už uplatňuje okrem strednodobého prístupu aj dlhodobý v podobe zostavovania dlhodobých prognóz vývoja rozpočtovej politiky. Potreba uplatňovať dlhší časový horizont je v rámci rozpočtovej politikyhttp://www.finance.gov.sk/Default.aspx?CatID=3574 daná aj skutočnosťou, že časť potrieb a teda aj časť verejných výdavkov nemá charakter len bežného, operatívneho financovania. Často treba finančne pokryť kapitálové výdavky. Teda verejné rozpočty nefinancujú iba bežné potreby fungovania štátu a jeho orgánov, či inštitúcií verejnej správy – platy, platby za služby, réžiu a pod. Prostredníctvom verejných rozpočtov sa musia zabezpečiť aj viacročné verejné výdavkové projekty a programy.
Samotné rozpočtové hospodárenie predstavuje rozpočtový proces, ktorý sa každoročne opakuje a zakladá aj kontinuitu na ďalšie obdobia, najmä v oblasti kapitálovej. Tento proces prebieha postupnými etapami rozpočtových návrhov, schvaľovaním rozpočtu jeho plnením a bilancovaním prostredníctvom kontrolných mechanizmov. Kontrola je jednak priebežná ako aj následná – po skončení príslušného rozpočtového obdobia. Ide o zložitý proces, v ktorom sa uplatňujú poznatky z teórie verejnej voľby, z teórie byrokracie, z oblasti analýzy efektívnosti verejných výdavkových projektov a programov, z daňovej teórie, právnych a politických teórií a pod. V rámci tohto procesu sa musia preniesť rôzne priority rôznych subjektov do jedného výsledného produktu, ktorým je verejný rozpočet.
Verejný rozpočet
Verejný rozpočet a to tak štátny, ako aj regionálny alebo miestny má výslednú podobu právneho predpisu – zákona, ktorý určuje základné proporcie a väzby v rámci verejných príjmov na strane príjmov a na strane výdavkov. Nutnosť zákonnej podoby verejných rozpočtov vychádza zo skutočnosti, že tu ide o vzťahy prejavujúce sa mocenským zásahom štátu alebo iných verejných entít – verejnoprávne poisťovne, miestne vlády do integrity ekonomických subjektov a to tak jednotlivcov ako aj kolektívnych subjektov teda právnických osôb najmä do ich vlastníckych práv, pretože sa im mocensky odníma časť ich vlastníctva v podobe platiť štátu určité dávky či už daňové, poplatkové, odvodové, colné a pod. K verejnému rozpočtu pristupujeme ako k určitej statickej finančnej veličine, ktorú definujeme ako fond verejných prostriedkov, alebo ako k dynamickej veličine pôsobiacej ako tok finančných prostriedkov. Pri uplatňovaní oboch prístupov, či už statického alebo dynamického vo verejnom rozpočte sú prítomné dve veličiny – verejné príjmy a verejné výdavky.