Spotrebné dane

Daň z pridanej hodnoty

Daň z pridanej hodnoty, ako univerzálny typ dane z konečnej spotreby, nemôže dostatočným spôsobom postihnúť zdanenie vybraných skupín výrobkov. Daň z pridanej hodnoty má totiž nenahraditeľnú schopnosť produkovať výdatné výnosy, ktoré sú významným príjmom štátneho rozpočtu. To je dané samotnou podstatou tejto dane a šírkou jej daňového základu. K tomu sa pripája aj skutočnosť, že platenie dane z pridanej hodnoty obyvateľstvo nepociťuje natoľko citlivo ako niektoré priame dane, pretože v skutočnosti iba málo ľudí pri každom nákupe skúma, akou sumou sa na celkovej zaplatenej sume podieľa daň z pridanej hodnoty. Toto sa, samozrejme, vníma aj ako dôležitý politický faktor.

Medzi hlavné výhody dane z pridanej hodnoty patrí nesporne ak jej neutralita. Znamená to, že zdanenie je rovnaké bez ohľadu na to, či v danom prípade ide o štátny podnik, družstvo, remeselníka, obchodníka, súkromného podnikateľa. Zdanenie je rovnaké aj v prípade tuzemskej výroby a dovozu. Neutralita dane sa týka aj organizačnej štruktúry podnikateľa. Je tu teda markantná neutralita voči konkurencii a neutralita vo vzťahu k oblasti zahraničného obchodu. Zdaňuje sa rovnako kapitál i práca, nepodporuje sa vertikálna integrácia.

Ďalšou výhodou dane z pridanej hodnoty je jej transparentnosť. Vylučujú sa náhodilosti a zdaňujú sa výrobky aj služby na všetkých stupňoch výroby a spotreby počas ich cesty ku konečnému spotrebiteľovi. Daň z pridanej hodnoty figuruje na faktúrach ako samostatná položka a každý platiteľ tejto dane si odráta od svojej daňovej povinnosti daň už odvedenú v predchádzajúcich stupňoch. Tak  potom nevzniká ani dvojité zdanenie, chápané ako mimoriadne nežiaduci faktor súčasnej reality.

Mechanizmus dane z pridanej hodnoty zabezpečuje, že nevzniká tzv. nabaľovanie dane, teda uplatnenie dane z dane, a že ide o daň v pravom zmysle slova čistú. To znamená, že platiteľ odvádza štátu len tú časť dane z pridanej hodnoty, ktorá pripadá na ním pridanú hodnotu. Nezáleží teda na počte stupňov či cyklov, ktorými tovar, resp. služba postupne prechádza, ale na celkovej pridanej hodnote. Daňou sa teda zaťaží iba rozdiel medzi nákupnou a požadovanou cenou výrobku či služby.

Systém dane z pridanej hodnoty, ak je dobre premyslený a dôsledne realizovaný, do značnej miery bráni daňovým únikom a núti k daňovej disciplíne. Platiteľ dane si môže odrátať daň, ktorú zaplatil pri nákupe tovaru alebo služby, ak ich nepoužil výlučne pre osobnú potrebu. Tento systém odpočtov predbežne účtovanej dane zároveň núti všetkých zainteresovaných podnikateľov starostlivo viesť záznamy o všetkých operáciách, uschovávať potrebné doklady a účtovať správnu cenu vrátane dane.

Daň z pridanej hodnoty je tiež spoľahlivý a výnosný fiškálny nástroj (tzv. revenue generating). Je to dané veľkou šírkou daňového základu a vysokou efektívnosťou tejto dane. Svoju úlohu tu nesporne zohráva aj skutočnosť, že túto daň možno prakticky využívať aj ako prostriedok na „vylepšenie“ devízového kurzu, teda aj ako nástroj obchodnej a platobnej bilancie.

Načrtnutá konštrukcia dane z pridanej hodnoty má, samozrejme, aj svoje nevýhody. Medzi ne patrí pomerne značná zložitosť jej praktického uplatňovania, najmä v počiatočnom období po jej zavedení, kým sa s ňou dostatočne oboznámi štátna správa aj podnikateľská sféra.

Ďalšou nevýhodou dane

Ďalšou nevýhodou sprevádzajúcou introdukciu dane z pridanej hodnoty do daňovej sústavy je nevyhnutnosť realizovať značné náklady na daňovú správu, a to či už vo sfére personálnej, alebo v materiálnej oblasti. Uplatňovanie tejto dane si takisto vyžaduje zásadné zmeny v prístupe daňových úradov pri vykonávaní knothole dane. Medzi možné prechodné negatíva môže patriť aj určitá miera neistoty, najmä u obchodníkov s úzkym sortimentom, obávajúcich sa možného vplyvu dane z pridanej hodnoty na ich hospodárenie. Pri zavedení dane sa tiež často uskutočňuje zmena cenových relácií, pričom tento pohyb cien súčasne môže znamenať aj významný  zásah do štruktúry ponuky a dopytu.

Subjektom spotrebných daní nie je platiteľ, ale daňový dlžník. Ním je každá právnická alebo fyzická osoba, ktorej podľa zákona vznikla daňová povinnosť. Každý jednotlivý predpis potom taxatívne vymenúva okruh daňových dlžníkov na účely konkrétnej dane.

Predmetom daní je daňovo zaťažený tovar (t.j. minerálny olej, víno, lieh, tabakový výrobok, pivo) vyrobený na daňovom území, alebo naň dovezený, a to  tak z členského štátu Európskej únie, ako aj z tretej krajiny.

Základ dane tvorí množstvo predmetu dane vyjadrené v určitej mernej jednotke, napríklad v kilogramoch, hektolitroch a podobne.

Sadzba dane je stanovená absolútnou čiastkou v slovenských korunách na jednotku množstva, čiže ide o pevnú a špecifickú sadzbu. Výnimkou sú len cigarety, pri ktorých sa uplatňuje kombinovaná sadzba.

Každý podnikateľ si na začiatku svojej činnosti vyberá podnikateľský zámer. Počas fungovania firmy sa môžeme stretnúť z niekoľkých prekážkami, ktoré môžu výrazne ovplyvniť naše myslenie do budúcnosti ohľadom fungovania danej spoločností. Ak spoločnosť nie je vytvorená na dobu určitú a konateľ uvažuje nad likvidáciou sro, vhodné riešenie je kontaktovanie rôznych firiem, ktoré sa danou činnosťou zaoberajú. Dá sa tak ušetriť množstvo času a energie a výsledok bude zaručený.