Na rozdiel od dane z pridanej hodnoty, ktorá je viacstupňovou daňou, keďže sa uplatňuje na každom stupni procesu výroby a obehu, sú spotrebné dane jednostupňovými daňami. Vyberajú sa na jednom stupni, a to buď pri vyskladnení vybraného výrobku od výrobcu, pretože výrobok sa stáva zdaniteľným už v čase výroby, alebo pri jeho dovoze na daňové územie. Takýmto mechanizmom sa zabezpečuje zníženie rizika možných daňových únikov tým, že vyrobený alebo dovezený predmet spotrebnej dane pri pohybe od výrobcu k spotrebiteľovi je zdanený, keďže neexistujú žiadne objektívne dôvody na to, aby sa rizikový predmet dane pohyboval na daňovom území nezdanený. Pri spotrebných daniach sa uplatňuje i tzv. princíp cieľa, čo v praxi znamená, že daňová povinnosť vzniká pri uvoľnení predmetu dane na konečnú spotrebu v krajine, kde sa konečná spotreba uskutočňuje.
Spotrebné dane
Spotrebné dane sú súčasťou daňovej sústavy Slovenskej republiky od 1. januára 1993, keď spolu s daňou z pridanej hodnoty nahradili bývalú daň z obratu. Dovtedy sa vybrané tovary nezaťažovali osobitnou daňou, podliehali však zvýšenej sadzbe univerzálnej dane z obratu. Právnym základom selektívnych daní sa stal Zákon č. 213/1992 Zb. o spotrebných daniach, ktorý súhrnne upravoval sadzby piatich predmetov dane, a to uhľovodíkových palív a mastív, liehu, piva, vína, tabaku a tabakových výrobkov. Zákon bol vypracovaný ešte v podmienkach ČSFR, ale účinnosť nadobudol až 1. januára 1993, teda dňom vzniku samostatnej Slovenskej republiky. Spoločný zákon neprihliadal na také špecifiká jednotlivých predmetov dane, ako sú ich rozdielne chemické a fyzikálne vlastnosti, účel ich použitia, rozdielnosť okruhu a počtu platiteľov, podiel výnosov z jednotlivých predmetov dane a ďalšie kľúčové problémy, ktorých riešenie jedným zákonom sa v mnohých prípadoch stalo zdrojom nielen nezrovnalostí a konfliktných situácií, ale i možných daňových únikov. Z toho dôvodu bolo treba vypracovať päť samostatných právnych predpisov o spotrebných daniach pre jednotlivé predmety dane. Táto koncepcia sa osvedčila, a preto bola premietnutá aj do aktuálnej právnej úpravy tohto segmentu nepriamych daní.
Súčasná právna úprava spotrebných daní sa od tej skoršej odlišuje novou koncepciou a štruktúrou. V rámci mechanizmu nepriamych daní obsahuje pomerne veľa doposiaľ neuplatňovaných prvkov. Potreba ich zavedenia spočívala v nevyhnutnosti zabezpečiť voľný pohyb tovarov podliehajúcich spotrebným daniam v nadväznosti na vstup Slovenskej republiky do Európskej únie. Preto bol vytvorený systém daňových skladov, oprávnených príjemcov a s tým súvisiaci režim pozastavenia dane. Uskutočnil sa aj presun správy spotrebných daní z daňových na colné úrady. V ďalšom texte poukážeme na inštitúty a mechanizmy spoločné pre všetky spotrebné dane a stručne vysvetlíme ich fungovanie. Ešte pripomenieme, že vzhľadom na princíp cieľa, slovenským spotrebným daniam podliehajú len tie tovary, ktoré sa v tuzemsku spotrebujú, avšak bez ohľadu na ich pôvod. Daňovým územím je teda územie Slovenskej republiky.