Spravodlivosť a proporcionalita Princíp spravodlivosti nerieši otázku, či samotné vyberanie daní je spravodlivé, ale to, aby spôsob ukladania a vyberania daní bol čo najspravodlivejší. Dane musia byť spravodlivé horizontálne aj vertikálne. Horizontálna spravodlivosť v slovenských podmienkach sa prejavuje tak, že rovnaké predmety zdanenia sú zdanené rovnako (napríklad príjmy, majetok alebo spotreba rôznych osôb majú byť zdanené v zásade rovnako bez ohľadu na povahu týchto osôb). Vertikálna spravodlivosť znamená, že subjekt, ktorý má vyššie príjmy, väčší majetok alebo spotrebu, platí vyššiu daň, pričom by však mala byť zachovaná zásada proporcionality, t.j. miera zdanenia by nemala progresívne stúpať so zvyšujúcim sa základom dane (lineárna sadzba dane).
Neutrálnosť – uvalenie akejkoľvek dane ovplyvňuje ekonomické správanie daňových subjektov už len preto, lebo týmto subjektom odčerpá časť ich disponibilných zdrojov. Úplne neutrálna daň preto neexistuje. Zdanenie však musí byť neutrálne v tom zmysle, že nemá skresľovať hospodárske procesy a má v čo najmenšej miere ovplyvňovať ekonomické rozhodnutia subjektov. Keď subjekty začnú svoje správanie prispôsobovať umelo a zle vytvoreným daňovým normám, napr. preskupovať svoje príjmy, znižuje sa tým celospoločenská efektívnosť alokácie zdrojov.
Vylúčenie duplicity zdanenia – príjmy majú byť zdanené len raz, a to pri prechode od tvorby dôchodkov k ich spotrebe, resp. reinvestícii. Obdobne by napr. pri majetkových daniach nemal byť viacnásobne zdaňovaný majetok.
Jednoduchosť a jednoznačnosť – pravidlá zdaňovania musia byť jednoduché a jednoznačné. Daňový systém má obsahovať len nevyhnutné minimum noriem, tieto normy musia byť ľahko pochopiteľné a smú mať len jeden výklad. Čím zložitejšie sú právne predpisy, tým vyššie sú náklady a nároky na výpočet, výber a správu dane. V porovnaní s vybratým objemom dane musia byť náklady na jej výber minimálne. Daňové predpisy majú byť jednoduché a zrozumiteľné aj preto, že daňové zákony nie sú určené len pre správcov dane a odborníkov v oblasti daní, ale aj pre niekoľko miliónov daňových subjektov.
Účinnosť – daň musí byť účinná. To znamená, že nesmie poskytovať legálne možnosti vyhnúť sa plateniu dane a nesmie uľahčovať nelegálny daňový únik, alebo dokonca subjekty k tomu nabádať alebo ich motivovať. Tak isto nesmie neprimeranými zásahmi a nelogickými opatreniami subjekty k daňovému úniku nepriamo nútiť. Čím viac výnimiek zákon obsahuje, tým ľahšie sa nájdu možnosti úniku. Účinnosť tiež znamená, že výnos z dane musí byť primerane vysoký, aby daň plnila svoju fiškálnu funkciu, t. j. celkové náklady na aplikáciu dane na strane daňových subjektov (napr. administratívne náklady) i štátnych orgánov (náklady na správu dane) musia byť primerané vo vzťahu k výnosom z dane.