Priama forma finančného krytia

Popri priamej forme  finančného krytia príslušných verejných potrieb a zabezpečovanie verejných statkov cez rôzne druhy  verejných rozpočtov, existuje aj druhá forma financovania verejných potrieb. Nepriame – mimorozpočtové alebo fondové financovanie. Pri hľadaní definície toho, čo sa rozumie verejným fondom, ktorý stojí mimo štátneho alebo iného verejného rozpočtu možno vyjsť zo Slovníka verejného práva , kde sa hovorí, že „verejné fondy, to je samostatný, účelom verejnej správy venovaný majetok“. Fond je v tejto publikácii charakterizovaný ako samostatná právnická osoba  s tým, že právna subjektivita sa v prípade fondu viaže na určitý majetok, ktorý bol fondu venovaný buď natrvalo, alebo je trvale zabezpečené jeho neustále obnovovanie.

Teoretické vymedzenia ekonómov

Ak zanikol majetok, zaniká aj právnická osoba, teda fond. Podľa teoretického vymedzenia ekonómov alebo právnikov sa možno domnievať, že fondy sú decentralizované administratívne jednotky podriadené vláde alebo parlamentu alebo administratívne jednotky kontrolované vládou alebo nepriamo kontrolované prostredníctvom zástupcov vlády v orgánoch fondu. Majú teda rôznu formu nezávislosti, ktorá je určená právnou formou takého fondu a jeho štatútom. Fondové financovanie má charakter určitého účelového financovania, ktorého cieľom môže byť jednak zabezpečiť dlhodobú stabilitu niektorých výdavkov štátu s väzbou na určité príjmy ale môže ísť aj o alternatívu priameho dotačného prideľovania finančných prostriedkov. Klasické mimorozpočtové fondy teda hospodária s verejnými prostriedkami a sú kontrolované parlamentmi. Fondy môžu mať rôzny charakter a môžu sa rôzne členiť.

Podľa úlohy fondov  možno fondy rozdeliť do týchto skupín:

1. fondy, ktoré poskytujú prostriedky na netrhových princípoch; sem patria jednak štátne účelové tzv. mimorozpočtové fondy a jednak privatizačné fondy;
2. inštitúcie na podporu podnikateľských aktivít, ktoré zriaďuje vláda a ktoré svoje prostriedky používajú na vytváranie preferenčných podmienok pri úverovaní vybraných podnikateľských subjektov.

Štátne fondy sa zriaďujú zákonom ako právnické osoby a zákon ďalej vymedzuje účel ich zriadenia, zdroje a smery použitia týchto zdrojov. Na čele  fondov stojí osoba vymenovaná do čela tohto fondu jeho zriaďovateľom, ktorým je buď ministerstvo alebo priamo vláda. Rozpočet týchto fondov je spracúvaný v termínoch pre zostavovanie štátnych rozpočtov a ich záverečný účet kopíruje taktiež termín zostavenia štátneho záverečného účtu.

Dôvodom existencie fondu je, aby určité  druhy príjmov boli použiteľné iba na určitý druh výdavkov a nemohli byť použité na iné účely.

Vo svete sú takými fondmi najmä fondy sociálneho alebo zdravotného zabezpečenia. U nás napríklad Fond na likvidáciu jadrového odpadu alebo Štátny fond rozvoja bývania.

Vzťah medzi vládou, parlamentom a štátnym fondom je do určitej miery nesymetrický. V prípade, že fondu chýbajú prostriedky, štátny rozpočet ich spravidla dodá, napriek tomu, že právne nenesie zodpovednosť za záväzky fondu. V prípade, že fond dosiahne prebytok v hospodárení, tento prebytok obhospodaruje samotný fond.

Okrem nepriamej formy financovania prostredníctvom fondov existuje množstvo verejných podnikov, ktoré pomáhajú štátu zabezpečovať verejné statky. Ďalšou formou nepriameho financovania potrieb štátu je teda financovanie prostredníctvom  verejných alebo verejnoprospešných podnikov, ktoré môžu byť štátne alebo komunálne. Na základe uvedeného rozboru môžeme teda za základné zložky verejných financií považovať uvedené možnosti financovania plnenia úloh verejného sektora.

Štruktúra verejných financií je pri zachovaní uvedených zovšeobecnení v rôznych štátoch odlišná. Verejné financie v Slovenskej republike ako ekonomická kategória majú svoju vlastnú vnútornú štruktúru, ktorú tvorí niekoľko inštitútov. Súhrnne ich nazývame – finančná sústava Z nich každý má svoje vlastné typické vlastnosti. Nevyhnutnosť rozdelenia financií do viacerých inštitútov vychádza z mnohostrannosti potrieb spoločnosti, ktoré sa  musia finančne zabezpečovať.