Činnosti vykonávané CS

Vstup SR

Vstup SR ako nového štátu do jednotného vnútorného trhu, tak ako je v súčasnej dobe predstavovaná EÚ, znamená pre jeho colné orgány významné zmeny kompetencií, vzájomných väzieb, foriem i úrovne koordinácie vykonávaných činností. Tieto zmeny zásadne ovplyvňujú rozsah i obsah vykonávaných činností v porovnaní so stavom pred vstupom SR do EÚ. Postavenie a činnosť colných orgánov sú ďalej výrazne ovplyvnené zapojením krajiny do medzinárodných ekonomických inštitúcií, akými sú napríklad ekonomické, colné alebo menové únie v oblasti voľného obchodu. Vstupom SR do EÚ došlo k zrušeniu colných kontrol na vnútornej hranici EÚ a k významnému zníženiu zaťaženia colných orgánov v oblasti vykonávania colného dohľadu. Dôvodom tejto zmeny je fakt, že tovar, ktorý bol predmetom zahraničného obchodu medzi SR a členskými štátmi EÚ nepodlieha po vstupe do EÚ colnému dohľadu. Vzhľadom na uvedené skutočnosti bolo a taktiež aj v budúcnosti bude nevyhnutné uskutočniť reformu CS, ktorá ju plne prispôsobí uskutočneným zmenám.

Prioritnými úlohami CS po vstupe SR do EÚ sú tieto:

• zabezpečenie zefektívnenia výkonu štátnej služby na vonkajšej hranici EÚ s Ukrajinou so zameraním na zamedzenie páchania colných a daňových podvodov,
• príprava koncepcie budovania kapacít CS pre operácie civilného krízového manažmentu EÚ,
• zabezpečenie plnenia úloh vyplývajúcich z Národného programu boja proti drogám na roky 2004 – 2008 s výhľadom do roku 2012,
• zabezpečenie prípravy agendy a realizácie vymáhania pohľadávok v zahraničí v zmysle právne záväzných aktov Európskych Spoločenstiev a EÚ, medzinárodných zmlúv a všeobecne záväzných právnych predpisov SR.

V poslednom období v našich podmienkach začala zohrávať významnú úlohu inštitúcia nazvaná ako Štátna pokladnica – ŠP predstavuje nový systém v komplexnom finančnom manažmente verejných financií a v riadení hotovosti, dlhu a investovania krátkodobých prebytkov likvidity verejného sektora. Zabezpečuje okrem iného najmä centralizáciu príjmov a realizáciu verejných rozpočtov, správu pohľadávok a záväzkov štátneho rozpočtu a dennú likviditu štátneho rozpočtu. Do samotného výkonu verejnej správy a do  kompetencií jej jednotlivých zložiek nezasahuje. ŠP de iure vznikla 1. júla 2002, de facto 1. januára 2003 vymenovaním riaditeľa.  ŠP podporuje ciele fiškálnej politiky prostredníctvom finančného plánovania, riadenia dlhu a likvidity, čo prispieva k udržaniu vývoja príjmov a výdavkov v rámci stanovených krátkodobých a strednodobých zámerov fiškálnej politiky. Znamená to skvalitnenie monitorovania plnenia úloh fiškálnej politiky, ktorá je definovaná v strednodobom finančnom výhľade, ročných a viacročných plánoch pôžičiek, ročných a viacročných cieľoch deficitu verejného rozpočtu a v koordinovaných cieľoch s NBS tak, aby nedochádzalo ku konfliktu medzi menovou a fiškálnou politikou.

Pri existujúcom časovom nesúlade medzi daňovými, nedaňovými a colnými príjmami a verejnými výdavkami sa ŠP snaží minimalizovať náklady na udržanie likvidity štátu prostredníctvom využívania najvýhodnejších podmienok na finančnom trhu v oblasti pôžičiek aj investícií. Tiež sa snaží dosiahnuť optimálnu štruktúru štátnych pôžičiek, dobu splatnosti a náklady, pričom využíva služby špecializovanej organizácie – Agentúry pre riadenie dlhu a likvidity. Významným prínosom ŠP je aj podpora rozvoja finančného a kapitálového trhu prostredníctvom pôžičkovej stratégie vlády a investovania krátkodobých prebytkov hotovosti. Vznik ŠP umožnil aj centrálne riadenie štátnych aktív a pasív prostredníctvom evidencie fyzického majetku štátu a akcionárskych podielov v štátnych podnikoch a štátnych akciových spoločnostiach. Organizácie, ktoré majú v správe rôzne druhy nefinančných aktív, spolupracujú pri koordinácii svojej finančnej politiky so ŠP.

Existencia ŠP uľahčuje proces prípravy štátneho rozpočtu. Hlavnými prostriedkami sú podrobné informácie o realizácii verejných rozpočtov predošlého roka, plány rozpočtových prostriedkov a výsledky uplatňovania kontroly výdavkov pred ich uskutočnením. ŠP zabezpečuje komplexné a včasné informácie o procese realizácie rozpočtu. ŠP má vybudovaný efektívny informačný systém umožňujúci hlbšie analyzovať výdavky jednotlivých klientov ŠP a poskytujúci informácie o všetkých realizovaných ekonomických transakciách. V neposlednom rade ŠP zabezpečuje evidenciu informácií a ekonomických  ukazovateľov za verejnú správu. Podkladom pre túto činnosť je účtovníctvo a výkazníctvo.

Vznik ŠP ako podpora integračného úsilia SR do EÚ 

Vytvorením Štátnej pokladnice sa Slovenská republika pripojila k európskym krajinám, kde už pokladnice úspešne pracujú veľa rokov. Z krajín, v ktorých majú viacročné pozitívne skúsenosti s pokladnicou, spomenieme Španielsko, Francúzsko, Švédsko, Portugalsko, Fínsko, Dánsko, Írsko, z asociovaných krajín najmä Maďarsko a Slovinsko. Systémom Štátnej pokladnice sa rozumie sústava činností, ktorými sa zabezpečuje centralizácia príjmov štátneho rozpočtu a realizácia výdavkov verejného rozpočtu, správa záväzkov a pohľadávok štátneho rozpočtu, denná likvidita štátneho rozpočtu a sústava vzťahov medzi účastníkmi systému, ktorými sú Štátna pokladnica, Ministerstvo financií SR a Agentúra pre riadenie dlhu a likvidity.