Kritérium klasifikácie verejných príjmov

Ďalšie kritérium klasifikácie verejných príjmov  podmieňuje čas, v ktorom tieto príjmy pôsobia. Podľa toho rozoznávame príjmy:

bežné, ktoré sú zamerané na finančné pokrytie každoročne sa opakujúcich výdavkov a väčšina z nich má charakter nárokovateľných výdavkov. Tvoria najväčšiu skupinu verejných príjmov a to tak v oblasti štátneho rozpočtu, ako aj rozpočtov nižších vládnych, najmä samosprávnych úrovní.

kapitálové príjmy ako jednorazové neopakujúce sa príjmy, ktoré sú zväčša nedaňovej povahy.

V rámci nich môže ísť o:

• nenávratné príjmy ako sú napríklad príjmy z predaja štátneho a samosprávneho nehnuteľného majetku, účelové dary na financovanie investícií kapitálové dotácie vyššieho rozpočtu, najmä štátneho pre rozpočty samospráv, prebytok bežného rozpočtu.
• návratné verejné príjmy pochádzajú z čerpania strednodobého a dlhodobého investičného úveru alebo z príjmov z emisie strednodobých a dlhodobých cenných papierov na financovanie investícií.

Pri verejných príjmoch nie je zanedbateľná miera záväznosti, ktorá rozoznáva verejné príjmy:

• obligatorné, ako nárokovateľné a povinné na základe zákona, ktorými sú predovšetkým daňové príjmy ale napr. aj správne a súdne poplatky, clá a pod.
• fakultatívne, ktorých zavedenie a vyberanie je závislé na rozhodnutí príslušného orgánu verejnej moci.

Podľa predvídateľnosti verejných príjmov ich môžeme členiť na:

• plánovateľné, ktoré vznikajú v dôsledku cieľavedomej činnosti a je možné časovo predvídať a očakávať
• neplánovateľné a ako také skôr náhodilé , ktoré sa vyskytujú ojedinele a teda nie je možné s nimi ani rátať, ani ich predvídať.

Na rozpočtové príjmy môžeme taktiež nazerať podľa toho do akého peňažného fondu smerujú a teda môžu existovať verejné príjmy:

• fiškálne, ktoré smerujú do verejných rozpočtov a predstavujú ich zdroje a patria medzi ne bežné príjmy a v ich rámci najmä daňové príjmy,
• parafiškálne príjmy vystupujú v podobe rôznych povinných dávok a poplatkov, ktoré aj keď sa určujú a vyberajú v súlade so zákonom sú určené predovšetkým do mimorozpočtovýh fondov. Medzi také patria najmä platby do povinných fondov – sociálneho a zdravotného poistenia. V prípade, že sa vyberajú ako povinné platby zo zákona, majú daňový charakter, pretože aj vymeriavací základ pre určenie výšky napríklad povinného zdravotného poistenia je totožný s vymeriavacím základom napríklad dane z príjmu.

Verejné príjmy posudzujeme aj v závislosti od toho ktorej vládnej úrovni sú určené“

• štátne príjmy smerované do štátneho rozpočtu alebo do štátnych mimorozpočtových fondov,
• príjmy samosprávne, tečú do rozpočtov alebo do mimorozpočtových fondov územných samospráv rôznych rovní.