Vymedzenie rozpočtov

Po zohľadnení uvedených hľadísk môžeme potom príslušné rozpočty pojmovo vymedziť ako nástroj hospodárskej politiky príslušnej vlády ( ekonomický aspekt), ako finančnú bilanciu príjmov a výdavkov ( účtovný pohľad), ako právnu normu (právne kritérium) a napokon finančný plán, ktorý určuje objem a štruktúru príjmov a výdavkov verejných vlád vrátane salda týchto dvoch veličín( časové kritérium).

Dôležitosť a význam rozpočtu a rozpočtového procesu podčiarkujú aj rozsiahle diskusie počas jeho prípravy, prerokúvania, schvaľovania a plnenia. Návrh verejného rozpočtu a záverečný účet ako zhodnotenie plnenia rozpočtu po skončení rozpočtového obdobia, patria do kompetencie volených zástupcov občanov či už v celoštátnom parlamente alebo parlamentoch  – zastupiteľstvách samosprávnych.

Neschválenie verejného rozpočtu z rôznych dôvodov predstavuje hospodárenie v podmienkach rozpočtového provizória. Neraz vedie aj k pádu príslušnej vlády. Rozpočtové provizórium znamená, že do prijatia  legitímneho a riadneho verejného rozpočtu musí vláda príslušnej úrovne (ústredná, regionálna, či miestna) hospodáriť buď podľa výsledkov hospodárenia v minulom rozpočtovom období, alebo podľa predloženého ale neschváleného návrhu rozpočtu na aktuálne obdobie.

Rozpočtový proces

Rozpočtový proces, provizórium obsah rozpočtu, rozpočtové hospodárenie, záverečný účet a ďalšie kardinálne rozpočtové otázky  sú predmetom právnej úpravy osobitného zákona kódexového typu t.j. predmetom zákona o tzv. rozpočtových pravidlách. V rámci takéhoto zákona bývajú niekde vymedzené aj ďalšie všeobecné otázky ako je dotačná politika, sankcie za porušenie rozpočtovej disciplíny a pod.

Nezanedbateľná je aj otázka členenia rozpočtu z hľadiska rozdelenia výdavkov a príjmov, čo sa premieta aj do štruktúry rozpočtu. Významné je pritom delenie na bežné a kapitálové príjmy a výdavky. Rozpočtové pravidlá musia pamätať aj na techniku napojenia verejných rozpočtov na bankové a zúčtovacie systémy, pretože v rámci rozpočtového plnenia dochádza k množstvu finančných operácií a transakcií, ktoré musia byť podchytené účtovným a bankovým systémom. V tejto súvislosti možno charakterizovať. pokladničné plnenie rozpočtu ako uskutočňovanie platieb z rozpočtového výdavkového účtu alebo postup príjmov na príjmový účet.

Jednou z kľúčových otázok je hodnotenie a charakteristika rozpočtového procesu z hľadiska vyrovnanosti. V priebehu rozpočtového obdobia môže dochádzať k dočasnej rozpočtovej nerovnováhe v podobe rozpočtového schodku, ktorá sa môže riešiť napríklad vydávaním krátkodobých cenných papierov, pokladničných poukážok a pod. buď priebežne alebo po skončení tohto obdobia, keď vznikne schodok alebo prebytok.

Fiškálna politika je zámerná činnosť štátu, ktorá využíva najmä štátny rozpočet na reguláciu peňažných vzťahov medzi štátom a inými ekonomickými subjektmi s cieľom stabilizovať makroekonomický vývoj.  Fiškálna politika využíva stabilizačnú funkciu verejných financií v praxi a je súčasťou stabilizačnej hospodárskej politiky štátu. Fiškálna politika a menová štrukturálna politika sú  hlavnou súčasťou makroekonomickej hospodárskej politiky. Okrem toho je tu ešte celková hospodárska politika, ktorú tvoria devízová, dôchodková, sociálna, zdravotná a iné čiastkové politiky.