Ekonomické teórie

Klasická politická ekonómia hlásala vyrovnaný rozpočet, pričom od Adama Smitha až do začiatku 20 storočia odmietala deficitné hospodárenia štátu. Verejné financie mali povahu rodinných financií vo veľkom a preto až do 30. rokov 20. storočia sa dodržiavalo „zlaté pravidlo“ vyrovnanosti štátneho rozpočtu. Po tomto období, najmä v dôsledku veľkej hospodárskej krízy pod vplyvom názorov J.M. Keynesa  sa za hlavnú príčinu pomalého hospodárskeho rastu a hospodárskej krízy považoval nedostatočný dopyt, ktorý treba oživiť prechodným deficitným hospodárením. Hospodárska politika, nazývaná aj keynesiánska sa zamerala na stabilizačnú funkciu verejných financií, pričom významným nástrojom tejto stabilizačnej politiky sa stali dane z príjmov.  Verejné rozpočty sa teda začali cyklicky vyrovnávať, t.j. v niektorých fázach hospodárskeho cyklu dochádzalo k deficitom, ktoré sa potom z času na čas vyrovnali. Vládni ekonómovia v mnohých krajinách sa snažili štátnymi zásahmi riadiť hospodárstvo štátov a nútiť ho k vyššej výkonnosti. Využívali pritom štátne zákazky, ktorými zvyšovali verejné výdavky.

Vypracovanie GDPR od outsourcingovej spoločnosti SAFEDATA

Nové nariadenie GDPR z roku 2018 zaviedlo na Slovensku predovšetkým jednotnú právnu úpravu ochrany osobných údajov v celej EÚ. Sprísnili sa pravidlá spracovania osobných údajov občanov EU a zvýšili sa dramaticky sankcie. Rozšírila sa aj teritoriálna pôsobnosť, tzn. že sa začala uplatňovať na európske organizácie a aj na organizácie, ktoré nie sú usadené v EÚ, ak ponúkajú služby dotknutým fyzickým osobám v EÚ. Neváhajte ak nemáte ešte ošetrené GDPR nariadenie vo vašej spoločnosti a nechajte si vypracovať GDPR dokumentáciu u outsourcingovej spoločnosti SAFEDATA. Firma Safedata.sk vypracovala viac ako tisícky dokumentácií pre spoločnosti na celom Slovensku.

Verejné potreby

Na financovanie verejných potrieb zvyšovali daňové zaťaženie. Toto trvalo až do 70. rokov, keď došlo k spomaleniu a zastaveniu hospodárskeho rastu. Keynesiánsky spôsob vedenia fiškálnej politiky začali kritizovať monetaristi a priamo ho odmietli neoklasici. Monetaristi prišli s názormi obmedziť štátne zásahy do ekonomiky, pretože zvyšovanie daní, prechodné deficity a menová expanzia spôsobuje rast inflácie a preto začali presadzovať nevyhnutnosť dlhodobej vyrovnanosti hospodárenia štátu a obmedzovanie rozpočtových deficitov. Neoklasici  podmienili  verejné výdavky daňovou politikou a zamerali sa na správanie sa domácností a podnikov. Neoklasici presadzovali tzv. celoživotný príjem, ktorý ovplyvňuje spotrebu. Príjmy jednotlivcov sa počas života postupne zvyšujú, pričom sú na vrchole v strednom veku. Spotreba sa príliš nemení. Závisí od priemerného príjmu dosahovanému počas niekoľkých rokov a pôsobení zmeny daní na jeho výšku. Krátkodobá zmena daní nepredstavuje výraznejšiu zmenu výšky spotreby, ktorá je spojená s celoživotnými príjmami. Niektorí neoklasici považujú využitie deficitu za nástroj stabilizačnej fiškálnej politiky a tým za príčinu rozvratu morálnych zábran voči deficitu. Štátny dlh znižuje kapitálové zásoby budúcich generácií.

Permanentná deficitnosť

Permanentná deficitnosť štátneho rozpočtu, ktorú priniesla dlhodobá politika štátu  blahobytu v rozvinutých krajinách v 60-tych rokoch 20. storočia sa stala v jeho posledných dvoch dekádach príčinami narastania verejnej zadlženosti. Deficitné hospodárenie štátu „strhlo“ so sebou aj hospodárenie samospráv.

Uvedené príčiny sa teda „podpisujú“ pod verejné deficity, pričom ich  dôsledky  deficitu štátneho rozpočtu môžu byť iba krátkodobé  alebo môžu byť dlhodobého charakteru.