Krátkodobý a rozpočtový deficit

Z časového pohľadu môže byť rozpočtový deficit krátkodobí v dôsledku časového nesúladu medzi verejnými príjmami a výdavkami, ktorý však z hľadiska rozpočtovej politiky nie je tak významný ako dlhodobý deficit svedčiaci o chybnej alebo priamo zlej rozpočtovej politike.  Dochádza k nemu vtedy ak verejný sektor, teda najmä štát ale aj samosprávy spotrebúvajú pri poskytovaní verejných statkov  a ich financovaní viac peňažných prostriedkov než sú schopní zabezpečiť príjmov a dochádza k verejnému dlhu. Pre verejné financie je teda veľmi dôležité  hodnotiť príčiny vzniku deficitov a súčasne aj prijímať náležité opatrenia a to buď v oblasti znižovania výdavkov, alebo vo sfére hľadania možností ako zvýšiť verejné príjmy. Cieľom by mal byť vyrovnaný rozpočet. Táto predstava je zvyčajne aplikovaná predovšetkým na  vyrovnanosť bežných výdavkov.  Pri kapitálových výdavkoch alebo výdavkoch mimorozpočtových účelových fondov, ktorými sa financujú najmä investície je deficit prípustný.

Podľa metodiky Medzinárodného menového fondu do celkového deficitu verejného rozpočtu sa zahŕňa primárny deficit a úroky z verejného dlhu, pričom primárny deficit je výsledkom hospodárenia v danom rozpočtovom období. Primárny deficit je teda zápornou hodnotou, v ktorej sa prejavuje rozdiel medzi výškou verejných výdavkov, ktoré sú vyššie ako verejných príjmov, pričom k výdavkom sa ešte prirátajú aj výdavky na platenie úroku z verejného dlhu. (Primárny deficit = – (hotovostné príjmy – hotovostné výdavky – úroky z verejného dlhu).

Rozpočtový deficit

Rozpočtový deficit môže byť plánovaný ako výsledok cieľavedomej  hospodárskej činnosti štátu v určitom rozpočtovom období, pričom sa s ním ako takým ráta už v samotnej príprave, návrhu a schvaľovaní zákona o štátnom rozpočte, kde je súčasne aj predstava o krytí takéhoto plánovaného rozpočtového deficitu. Plánovaný deficit štátneho rozpočtu je aktívnym – štrukturálnym deficitom a je nástrojom fiškálnej politiky štátu v rámci jeho expanzívnej politiky.

Výdavkami presahujúcimi príjmy sa vláda usiluje oživiť ekonomiku, zvýšiť zamestnanosť aj keď na výdavky s tým spojené nemá zabezpečený dostatok verejných príjmov. Siaha preto k zápornému – deficitnému hospodáreniu s verejnými financiami v očakávaní budúcich prínosov zo svojej expanzívnej politiky. K neplánovanému vývoju hospodárenia s verejnými financiami dochádza po skončení rozpočtového obdobia, v ktorom vláda nepredpokladala negatívny hospodársky výsledok vo verejných financiách. Ide o deficit spôsobený najmä vonkajšími vplyvmi zapríčinenými hospodárskym cyklom, ktorý vláda nevie ovplyvniť.

Krátkodobý deficit vzniká v dôsledku časového nesúladu medzi príjmami a výdavkami vo verejných financiách a je bežný m hospodárením počas príslušného rozpočtového obdobia. Spôsobuje ho  spôsob výberu daní, lehoty výberu, sezónnosť výdavkov a pod.

Výsledný deficit ročného hospodárenia je skutočný záverečný  stav verejného rozpočtu zachytený v štátnom záverečnom účte, ktorý súčasne deklaruje aj spôsob ako sa vláda s týmto deficitom vysporiada. Dlhodobý, prípadne strednodobý rozpočtový deficit predstavuje opakujúce sa deficity viac rokov po sebe, ktoré súčasne spôsobujú narastenie verejnej zadlženosti štátu.