Štruktúra financií Slovenska

Pre štruktúru financií Slovenska sú teda príznačné určité črty, ktoré vyjadrujú novo sformované ekonomické a politické podmienky, tradície a priority. Každá z uvedených súčastí štruktúry verejných financií v sebe sústreďuje špecifické finančné vzťahy, dôležité pre vznik a využívanie zodpovedajúcich peňažných fondov v záujme uspokojovania určitých spoločenských potrieb. Tieto financie môžu byť centralizované alebo decentralizované, všeobecné alebo účelové.

Centralizované financie

Centralizované financie zabezpečujú potreby v príslušnom území – v republike, vo vyššom územnom celku. Do decentralizovaných patria napr. fondy samosprávnych celkov nižšieho stupňa (obce, mestá), podnikov, verejnoprávnych inštitúcií a pod. Všeobecnými financiami sú rozpočtové fondy, účelovými financiami sú štátne účelové fondy, fondy verejnoprávnych ustanovizní, napr. sociálnej a zdravotnej poisťovne, Fondu národného majetku, EXIMBANKY a pod.

Kľúčovú pozíciu v štruktúre financií predstavuje rozpočtová sústava. Prostredníctvom nej sa tvoria peňažné fondy vo forme verejných rozpočtov a rozpočtov územných samosprávnych celkov. Takéto peňažné fondy sú nevyhnutné na uskutočňovanie celoštátnych alebo územných sociálno-ekonomických programov, na budovanie  obrany a bezpečnosti krajiny. Súčasne predstavujú finančný fundament nezávislosti štátu a rozvoja miestnych samospráv. Zdroje  rozpočtovej sústavy pramenia predovšetkým z daní a z iných povinných zákonných platieb fyzických a právnických osôb. Druhým, pomerne častým, zdrojom v tejto oblasti financií sú návratné prostriedky pochádzajúce z domáceho alebo zahraničného úveru.

Mimorozpočtové účelové štátne alebo  samosprávne – municipálne fondy sú  v štruktúre financií pomerne novým prvkom, ktoré sa u nás objavili začiatkom 90. rokov minulého storočia. Ide o prostriedky účelovo používané na financovanie osobitných aktivít štátu alebo samospráv. Tieto prostriedky sa môžu použiť len na vopred určené ciele. V našej právnej úprave bol preferovaný určitý rozmach týchto fondov (existovalo ich 12), napr. Štátny fond životného prostredia, Štátny fond kultúry – Pro Slovakia, Štátny fond zveľadenia pôdy a pod. Tieto štátne fondy v podstate už takmer zanikli, budú len výnimočné, pričom sa   ráta  s trvalým zachovaním napríklad Štátneho fondu na likvidáciu jadrového odpadu.

Novým prvkom financií Slovenskej republiky ako členskej krajiny Európskej únie sa stáva sústava financií Európskej únie, z ktorej sú pozoruhodné najmä predvstupové fondy a štrukturálne fondy. Poznali sme napríklad fondy SAPARD, ISPA, PHARE, ktoré ako verejné financie Európskej únie vstúpili prostredníctvom účelového financovania  do nášho spoločensko-ekonomického priestoru. Podobne to bude aj so štrukturálnymi fondmi, ktoré v rámci rôznych tzv. sektorových operačných plánov budú po viacero rokov súčasťou našich verejných financií.

Štruktúra financií je tiež ovplyvňovaná financiami štátnych podnikov a iných štátnych podnikateľských subjektov, štátnych inštitúcií (FNM, EXIMBANKA), verejnoprávnych inštitúcií (verejnoprávne vysoké školy, TASR, STv, SRo). Podnikateľské subjekty vo vlastníctve štátu (a tie bude mať štát v určitej miere na zabezpečenie určitých služieb verejnosti stále) disponujú značným objemom verejných financií a majetku, ktorý majú v správe. Okrem toho sú tu osobitné subjekty – napr. Fond Národného majetku a EXIMBANKA, ktoré plnia osobitné úlohy – správa a privatizácia národného majetku, podpora exportu a pod.  Ich finančné hospodárenie nie je súčasťou štátneho rozpočtu, pričom je ale v rámci osobitnej procedúry ich rozpočet schvaľovaný parlamentom. Verejnoprávne inštitúcie, ako sú vysoké školy, tlačová agentúra štátu, štátna televízia a rozhlas, sú síce čiastočne napojené na financie štátu cez rozpočet, ale v zmysle osobitných zákonov disponujú aj vlastnými oprávneniami v oblasti financií.