Medzinárodné vzťahy v súčasnosti sú viac než kedykoľvek predtým ovplyvňované existenciou medzinárodných organizácií. K prudkému nárastu ich aktivity dochádza od konca druhej svetovej vojny najmä z podnetu Organizácie spojených národov. V seminárnej práci sa budem definovať a potom klasifikovať medzinárodné organizácie podľa špecifických kritérií. Pokúsim sa objasniť hlavné teoretické prístupy zdôvodňujúce motívy ich vzniku a existencie. V druhej časti mojej seminárnej práci konfrontujem teoretické východiská s konkrétnymi príkladmi medzinárodných organizácií, ktoré sa vo svetovom hospodárstve podieľajú na regulácii vzťahov medzi štátmi, riešia medzinárodné problémy globálnej i technickej povahy či zabezpečujú pravidelnú komunikáciu. A vysvetlím, prečo je ich úloha v dnešnom svete nezastupiteľná.
Vznik a postavenie medzinárodných organizácií vo svetovom hospodárstve
Pri štúdiu medzinárodných organizácií by sme mali začať rokom 1468, keď podpísaním Vestfálskeho mieru došlo k vzniku systému národných štátov. Dovtedy existovali iba ríše, mestské štáty, a slobodné mestá a pápežský stolec. Od začiatku národno-štátneho systému vznikali transnacionálne vzťahy, ako vzťahy medzi súkromnými osobami a skupinami prekračujúcimi hranice. Najprv to boli bádatelia, misionári a obchodníci. Zdokonalením komunikačnej a dopravnej technológie koncom 19. storočia získalo veľa ľudí možnosť nadviazať vzájomné vzťahy cez hranice štátov. Industrializácia vytvorila špecializované ekonomické a komerčné skupiny, pre ktoré boli hranice umelými bariérami. Obchodníci, aktivisti odborových organizácií, vedci, umelci, profesionáli z rôznych oblastí sa pridali k transnacionálnym aktérom. Odvtedy sa pohľad na svetové záležitosti podstatne skomplikoval. Národné štáty už nie sú jedinými aktérmi na svetovej scéne.
Medzištátne organizácie – vznikajú z multinacionálnych medzivládnych dohôd. Ich cieľom je odstrániť bariéry brzdiace rozvoj podnikania medzi zainteresovanými štátmi, pričom si každý zachováva svoju štátnu suverenitu. Na základe týchto dohôd vznikajú aj nadnárodné organizácie,v ktorých členské štáty prenášajú väčšiu či menšiu časť svojej štátnej suverenity na spoločné (integračné) orgány. Sú hlavným nástrojom rozvoja medzinárodnej ekonomickej a politickej spolupráce, pomocou ktorých sa riešia čoraz častejšie problémy a spory vznikajúce v súvislosti so silnejúcimi ekonomickými kontaktmi.
Mimovládne organizácie, nevznikajú na základe mnohostranných medzivládnych dohôd. Tieto združenia nemusia disponovať právnou subjektivitou, majú charakter súkromnej dohody. Jej členmi sú fyzické a právnické osoby resp. zväzy týchto osôb.
Predpoklady vzniku medzinárodných organizácií sú rastúci počet samostatných štátov, existencia kontaktov medzi nimi, uvedomenie si problémov a snaha spoločne tieto problémy riešiť. Medzinárodné organizácie predstavujú inštitucionalizovanú formu spolupráce v rozličných oblastiach. Sú charakteristické stabilným právnym základom v podobe zakladacej listiny (štatútu), vlastnou právnou subjektivitou a pravidelnou činnosťou. Patria sem agentúry, združenia, rady a organizácie pôsobiace v medzinárodnom meradle.
Medzinárodné organizácie (International Organizations –IOs) delíme na:
- Medzivládne organizácie (Inter –Govermental Organizations IGOs) – vznikajú na základe dohôd medzi jednotlivými štátmi.
- Mimovládne organizácie (Non–Govermental Organizations NGOs) – vznikajú dohodou organizácií a jednotlivcov.
Prvé medzinárodné organizácie vytvorené vládami boli tzv. správne únie. Za prvú modernú medzivládnu organizáciu sa označuje Ústredná komisia pre plavbu po Ríne. Bola vytvorená Viedenským kongresom (1815) a neskôr nahradená Medzinárodnou komisiu pre plavbu na Ríne v 1831. Za najstaršiu dodnes existujúcu medzivládnu organizáciu s jediným programovým cieľom sa považuje Medzinárodná telegrafná únia (1865),ktorá dnes pôsobí ako špecializovaný orgán OSN pod názvom Medzinárodná telekomunikačná únia – ITU.
Rastúci význam nevládnych inštitúcií je spojený s narastajúcou tendenciou jednotlivcov odmietať identifikáciu so svojím národným štátom. Revolučné organizácie I. a II. internacionály, Medzinárodné robotnícke združenia založené koncom 19. storočia K. Marxom a F. Engelsom si kládli za cieľ zmeniť vnútroštátne usporiadanie a tým aj celý svetový politický systém.
Mierové kongresy v 19. storočí sa snažili o kultiváciu medzinárodných vzťahov hľadaním noriem na správanie štátov. Organizácie Frontu národného oslobodenia Južného Vietnamu, či Organizácia pre oslobodenie Palestíny predstavovali nevládne inštitúcie s medzinárodným štatútom. Dnes napr. Amnesty international nekladie reformné ciele vo vzťahu k svetovému politickému systému, ale zameriava sa na vnútro politické dianie. Zvláštnym typom nevládnej organizácie sú teroristické organizácie, ktoré sa s podporou určitého štátu zameriavajú na premenu status quo.
V predvečer prvej svetovej vojny existovalo takmer 50 medzivládnych a viac než 170 nevládnych organizácií. Do roku 1940 tento počet stúpol na viac než 80 medzivládnych a takmer 500 nevládnych organizácií.
Do sveta medzinárodných organizácií boli v roku 1951 založením EZUO – Európskeho združenia uhlia a ocele uvedené nové elementy. Podľa profesora Petra Fishera právna teória rozlišuje IOs na:
- Tradičné (medzinárodné) organizácie,
- Supranacionálne (medzinárodné) organizácie.
Tradičné IOs sú zväzmi štátov, založené multilaterárnou zmluvou na základe medzinárodného práva s vlastými orgánmi na presadzovanie spoločných záujmov svojich členov.
Supranacionálne IOs majú okrem týchto základných elementov ešte rad dodatočných znakov:
- právomoc zaväzovať štáty k rozhodnutiam prijatým väčšinou hlasov
- výkon tejto právomoci umožňujú inštitúcie, ktoré nie sú zložené z členských štátov, ale nezávislých osôb,
- právomoc nariadiť zákony, ktoré automaticky prenikajú do národného práva z dôvodu nadradenosti medzinárodného práva nad právom národným,
- právomoc udeľovať práva aj záväzky priamo jednotlivcom členských štátov,
- medzinárodný súd má donucovaciu právomoc,