Verejný dlh

Verejný dlh môžeme definovať ako súhrn záväzkov štátu, jednotlivých článkov územnej samosprávy, mimorozpočtových fondov v rozpočtovej sústave, verejnoprávnych inštitúcií, ktoré zriaďuje štát a územné samosprávy a verejných podnikov štátu a samospráv.

Takto  potom verejný dlh je súhrnom pohľadávok konkrétnych ekonomických subjektov voči štátu a jednotlivým stupňom samospráv, verejným fondom a ostatným inštitúciám vo verejnom sektore a to ako vnútorných subjektov (vnútorný dlh), tak aj zahraničných subjektov (zahraničný alebo vonkajší dlh).

V tejto súvislosti je potrebné pripomenúť, že verejný dlh sa takto umiestňuje buď priamo vládou, alebo tá si môže najať súkromné inštitúcie, pričom najčastejšie sa organizuje konzorcium bánk, pre ktoré ide o dobré investičné portfóliá.

V ekonomických teóriách sa posudzujú aj ďalšie aspekty, z ktorých zohráva dôležitú úlohu výška alebo hranica verejného dlhu. A jej raste rozhoduje viacero činiteľov, pričom kľúčové sú:

• výška a frekvencia deficitov dosahovaných verejnými rozpočtami – teda štátnym rozpočtom, mimorozpočtovými fondmi a pod.
• záruky štátu a územnej samosprávy za dlhy iných subjektov,
• inflácia, pričom vysoká miera inflácie pôsobí na znižovanie skutočnej hodnoty verejného dlhu, čo znamená, že pre štát je inflácia v súvislosti s verejným dlhom prínosná.

V súvislosti s ekonómiou verejnej zadlženosti je rozhodujúce v akej forme tento dlh existuje. Problematike verejného dlhu sa z tohto pohľadu pomerne podrobne venuje vo svojom diele americký ekonóm Richard Musgrave, ktorý vo svojej práci „Verejné financie v teórii a v praxi“ poukazuje na  ekonómiu verejného dlhu v USA. „Samotný dlh sa môže deliť na trhové a netrhové cenné papiere. Trhové cenné papiere sú obchodovateľné a dostupné všetkým záujemcom. Patria sem pokladničné poukážky, zmenky a obligácie. Jednotlivé druhy sa odlišujú predovšetkým lehotami splatnosti. Pokladničné poukážky sa zvyčajne emitujú so splatnosťou dvanásť mesiacov, môžu však mať aj trojmesačnú splatnosť. Zmenky a obligácie sú spojené s ročným kupónom a umorujú sa v nominálnej hodnote v čase splatnosti.

Netrhové cenné papiere sú určené rôznym skupinám investorov a môžu ich vlastniť len pôvodný kupci.  Jednotlivci držia netrhové cenné papiere vo forme vkladových listov. Tieto cenné papiere boli zavedené ako hlavný zdroj financovania v čase druhej svetovej vojny, pričom v súčasnosti sa s rozvojom nových a atraktívnejších foriem cenných papierov ich význam podstatne zúžil.“

Vo väčšine krajín je štátny dlh krytý emisiou štátnych dlhopisov – obligácií, ktoré sú obchodovateľné, vlády ich emisiou získavajú peňažné prostriedky na financovanie dlhu alebo krytie svojich potrieb. Pre záujemcov o tieto cenné papiere ide o zaujímavé investičné nástroje, pretože vlády za ne platia slušný výnos a teda ich nakupujú finanční investori tak v domovskom štáte dlžníckej vlády alebo mimo územia štátu.