Spotrebná daň z piva

Právny režim tejto dane upravuje predovšetkým Zákon č. 107/2004 Z .z. o spotrebnej dani z piva a Vyhláška Ministerstva financií Slovenskej republiky č. 235/2004 Z. z., ktorou sa ustanovuje vzor daňového priznania, dodatočného daňového priznania, žiadosti o vrátenie spotrebnej dane z piva a dodatočnej žiadosti o vrátenie spotrebnej dane z piva.

Subjektom dane je daňový dlžník.

Predmetom dane je pivo vyrobené na daňovom území, dodané na daňové územie z iného členského štátu alebo dovezené na daňové územie z územia tretieho štátu.

Základom dane je množstvo piva vyjadrené v hektolitroch.

Sadzby dane sú dve, základná a znížená, obe špecifické a pevné. Ustanovujú sa za hektoliter a stupeň Plato. Stupeň Plato je tradičnou jednotkou na meranie koncentrácie piva vo väčšine štátov s tradíciou jeho výroby. Predstavuje obsah pôvodnej mladiny, vypočítaný podľa tzv. veľkého Ballingovho vzorca, ktorý je uvedený v príslušnej slovenskej technickej norme a vyjadruje sa v hmotnostných percentách.

Znížená sadzba dane sa uplatňuje na pivo vyrobené malým samostatným pivovarom. Ním je pivovar s ročnou výrobou do 200 000 hektolitrov, ktorý nie je majetkovo, personálne ani technologicky prepojený s inou osobou s rovnakým predmetom činnosti. Pivo vyrábané v licencii sa vždy zdaní základnou sadzbou dane.

Priame dane

V slovenských podmienkach predstavujú predovšetkým zdaňovanie príjmov a zdaňovanie majetku. Príjmy sú zdaňované daňou z príjmu, v rámci ktorej sa zdaňujú tak jednotlivci – fyzické osoby, ako aj podnikateľské subjekty – právnické osoby. Zdanenie majetku sa stalo súčasťou zákona o miestnych daniach. V rámci týchto daní sa zdaňujú nehnuteľnosti a to konkrétne pozemky, stavby a byty, ďalej motorové vozidlá využívané na podnikateľské účely a skupina miestnych daní, ktoré pred reformou predstavovali tzv. miestne poplatky, ako je daň za psa, za vjazd do historických častí miest a pod.