Politické hranice prekážajú obchodu v mnohých cestách. Najjasnejšie sú samozrejme prekážky úmyselne postavené ako časť verejnej politiky. Medzi národmi nemáme iba poplatky ale množstvo devízových obmedzení a podielových systémov. Naše štátne vlády ústavne zakazujú zasahovať do medzištátneho obchodu vyberaním poplatkov.
Domáci dodávatelia vidia výhody v nákupoch štátnych inštitúcií, diskriminačných daniach, inšpekčných požiadavkách, požiadavkách na označenie mimoštátnych produktoch, a diskriminácia proti medzištátnej cestnej preprave.
Neoficiálne „buy at home“ kampane sú navrhnuté tak, aby mali rovnaké účinky v obchodovaní. Dokonca v absencii platieb alebo iných úmyselných obmedzení,by hranice ustanovili prekážky obchodu. V prípade medzinárodného obchodu sú potrebné čas a peniaze pre splnenie špeciálnych požiadaviek na úpravu exportných produktov.
Medzištátna cestná preprava je drahšia kvôli širokej škále obmedzení a podmienok, ktoré mnohé štáty kladú na kamióny. Obchodovaniu cez hranice tiež bránia rozdiely vo vkusoch a zvykoch, ako aj v jazykoch medzi dvoma krajinami. Dokonca v obchodovaní medzi dvoma krajinami s podobnými podmienkami ako v USA a Kanade je často potrebné vynaložiť zvláštne úsilie aby sa ich výrobky uchytili na exportnom trhu. Kde sú rozdiely väčšie, môže byť nevyhnutné urobiť úplne odlišnú radu výrobkov pre exportné zámery a mnoho výhod hromadnej výroby je v tomto prípade stratená.
Tak ak jedna krajina má odlišný jazyk od inej, všetky obaly, inštrukcie, reklamy, korešpondencia a podobne musí byť preložená. Ak dve krajiny používajú odlišné systémy váženia, merania, a strojárenské štandardy, pôvodné musia byť pozmenené pre exportný trh. Exportéri, ktorí vozia tovar do Indie a Pakistanu sa napríklad musia vyvarovať používaniu hovädzej a bravčovej masti vo svojich výrobkoch.