Alokačná a redistribučná politika verejných financií

Okrem alokačnej a redistribučnej politiky verejných financií v medzinárodnom kontexte je  významná aj koordinácia stabilizačnej politiky. Vo svete, kde sú jeho jednotlivé časti na sebe stále viac závislejšie, je osud ktorejkoľvek krajiny spojený s vývojom v ostatných krajinách. Jeden štát nie je schopný kontrolovať svoje vlastné záležitosti. Pri vykonávaní stabilizačnej politiky vzniká potreba medzinárodnej kooperácie. To platí predovšetkým pre tesne ekonomicky zviazané štáty, ako napríklad sú členské štáty Európskej únie. Koordinácia je nevyhnutná aj preto, že vzájomná závislosť nesúvisí len s obchodnými tokmi ale aj s tokmi kapitálovými.

  1. Musgrave vo svojom už citovanom diele to ilustroval na nasledovnom príklade takto. „Ak budeme najskôr brať do úvahy usporiadanie s fixnými devízovými kurzami, tak v prípade, ak sa dôchodok a zamestnanosť v krajine A zníži, poklesne aj jej dovoz a porucha sa prenesie do krajiny B, pretože táto krajina dosiahne nižší vývoz. V prípade, že sa v krajine A uplatní expanzívna politika, dôchodok krajiny A sa zvýši a zvýši sa aj jej dovoz. So zvýšením jej dovozu poklesne hodnota jej meny. Náklady dovozu sa zvýšia, čo ovplyvní deficit obchodnej bilancie krajiny A a vývoz krajiny B. Flexibilné devízové kurzy tak vykazujú tendenciu znižovať vzájomnú závislosť“.

To isté platí aj pre podmienky inflácie. Opäť Musgrave. „ Pri fixných devízových kurzoch ovplyvní inflačná politika krajiny A nepriaznivo svoju obchodnú bilanciu a tým prenesie dopytové tlaky do krajiny B. V systéme s flexibilnými devízovými kurzami je tento presun kompenzovaný devalváciou meny krajiny A. Flexibilné devízové kurzy opäť znížia vplyv obchodu. Toto je ale zjednodušený obraz. Devízové kurzy sa neprispôsobia hneď a početné zmeny devízových kurzov sa stávajú rušivým prvkom. Kontrola devízových kurzov sa sama stáva nástrojom politiky, ktorý zdôrazňuje požiadavku koordinácie“.

Vplyv expanzívnej alebo reštriktívnej politiky na obchod je podobný bez ohľadu na to, či sa reštriktívne opatrenia vykonajú menovými alebo fiškálnymi prostriedkami. Skladba stabilizačných opatrení sa stane veľmi dôležitou až v momente, keď začneme brať do úvahy toky kapitálu. Kapitálové toky reagujú na mieru výnosu v jednotlivých krajinách. Politika fiškálnej expanzie a menovej reštrikcie vedie k vyšším úrokovým sadzbám, ktoré pritiahnu finančný kapitál. Opačne bude pôsobiť fiškálna reštrikcia a menová expanzia, keď úrokové sadzby budú menej atraktívne. Úloha prílevu kapitálu sa stáva dôležitejšou v prípade, že sa zaoberáme vplyvom stabilizačnej politiky na ekonomický rast. Mnoho tu záleží na forme dovozného prebytku. V prípade, že sa stretne s rastom reálnych investícií, dôjde k zvýšeniu zásoby kapitálu hostiteľskej krajiny, čo sa prejaví v raste produktivity práce. Prílev kapitálu ale môže viesť k vzniku zahraničného vlastníctva kapitálu hostiteľskej krajiny. Budúci dôchodok z kapitálu odíde do zahraničia, čí obmedzí vlastný zisk hostiteľskej krajiny na zisk z produktivity práce a ostatných domácich činiteľov.

Uvedené mnohorozmerné formy spolupráce si vyžadujú finančné prostriedky z národných rozpočtových sústav, čím národné verejné financie dostávajú medzinárodný rozmer. Takto sa potom sústreďujú finančné prostriedky z národných rozpočtových sústav do rozpočtov nadnárodných inštitúcií, ktoré zostavujú vlastné rozpočty a hospodária s nimi. Ich rozpočty sa tvoria a používajú podľa dohodnutých zásad a záväzných dohôd medzi členskými štátmi.