Objem a štruktúru verejných výdavkov najmä alokačných výdavkov na jednotlivých vládnych úrovniach, ovplyvňuje rozdelenie kompetencií pri zabezpečovaní verejných statkov – tzv. kompetenčný zákon.
Verejné rozpočty však nie sú výslednica náhodných spoločensko-ekonomických procesov ale ide o cieľavedomú spoločensko-ekonomickú činnosť vyvíjanú so zámerom posúvať spoločnosť po určitej dráhe vývoja, ktorá má svoju časovú následnosť. Samotné spoločensko-ekonomické procesy podliehajú časovým predstavám nazývaným plánovanie a tak aj verejný rozpočet ako predstava o finančnom krytí predvídaných spoločensko-ekonomických procesov musí byť plánovanou bilanciou, v ktorej je potrebné členiť verejné výdavky na:
Plánovateľné sú najdôležitejšie. Ide o tie výdavky, ktoré možno pomerne presne naplánovať a to nielen v krátkom čase ale aj v rozpočtovej prognóze. Takými sú napríklad výdavky na financovanie škôl, na učebné pomôcky, výdavky na verejnú správu, na platy zamestnancom vo verejnom sektore a pod. Najväčší objem plánovateľných verejných výdavkov predstavujú tzv. nárokované výdavky teda už spomenuté mandátorné výdavky podložené zákonom ako sú napríklad starobné dôchodky, podpory v nezamestnanosti, výdavky na obranu, bezpečnosť atď. Vzhľadom na existenciu ich zákonného zakotvenia je zložité ich znížiť a ich finančné krytie vláda musí zabezpečiť. Prípadná zmena zákonných úprav je síce možná ale zdĺhavejšia, pretože musí byť podrobená politickej a potom parlamentnej procedúre. U ďalších plánovateľných výdavkov je možné zvažovať ich objem a štruktúru. V prípade, že je rozpočtové hospodárenie napäté, možno šetriť v rámci tejto skupiny verejných výdavkov. Niektoré úspory ale z dlhodobého hľadiska môžu byť neekonomické, pretože ovplyvnia budúci prípadný rast verejných výdavkov. Napríklad dôsledkom znižovania verejných výdavkov na údržbu komunikácií sa zhorší ich stav a v budúcnosti si to vyžiada viac finančných prostriedkov napríklad už len v dôsledku prirodzenej inflácie. Takže nie je tu zanedbateľný ani vplyv inflácie.
Neplánovateľné sú zvyčajne:
Počas rozpočtového obdobia sa môžu vyskytnúť aj nepredvídané situácie, ktoré štát alebo samospráva musia vyriešiť a finančne pokryť. Z takého dôvodu sa v každom verejnom rozpočte vytvárajú aj rezervy na krytie neplánovaných potrieb. Rezervy sa ale musia tvoriť aj pre prípad krytia výpadkov v plnení verejných príjmov, najmä daňových. Takéto rezervy sa zvyknú rozpočtovať v rámci kapitol „Všeobecná pokladničná správa“.
Rozdielna je štruktúra výdavkov štátneho rozpočtu a rozpočtov územných samospráv. Pre vývoj výdavkov štátnych rozpočtov je typické, že dochádza k relatívnemu poklesu alokačných výdavkov na nákupy tovarov a služieb a to tak bežných ako aj kapitálových, pričom dochádza k rastu transferov, najmä domácnostiam, kde ide o redistribučné výdavky, ktoré majú zákonný a teda nárokovateľný charakter. V rozpočtoch územných samospráv, najmä v rozpočtoch obcí sú naopak rozhodujúce výdavky na nákup tovarov a služieb súvisiacich so zabezpečovaním verejných statkov.
Vo väčšine vyspelých krajín vo verejných rozpočtoch rástol v posledných desaťročiach aj podiel výdavkov súvisiacich so splácaním verejného dlhu vrátane úrokov, teda rastie tzv. dlhová služba. V roku 2005 v slovenských podmienkach to bolo napr. viac ako 30 mld. Sk.