Vývoj ekonomického myslenia
Vývoj ekonomického myslenia v oblasti verejných financií je poznamenaný rozporuplnosťou fiškálnej teórie a ekonómie verejného sektora. Toto je zapríčinené najmä tým, že v pozadí verejného financovania a verejného sektora stoja rovnaké príčiny a rovnaké argumenty. Ide tu predovšetkým o úlohu štátu, resp. vlády alebo verejnej správy v živote jednotlivca a spoločnosti, od ktorých sa odvíjajú rôzne funkcie, činnosti s vzťahy, vrátane fiškálnych funkcií, vzťahov a operácií. Na druhom mieste je to potom nedokonalosť trhového mechanizmu a komplikácie jeho koordinačného pôsobenia najmä v prípade zlyhania trhu.
Preto sú tieto dva problémy spoločnými a kľúčovými otázkami fiškálnej teórie a ekonómie verejného sektora a snaha o ich vyriešenie sa nesie celým doterajším vývojom ekonomickej teórie v týchto oblastiach. V tejto súvislosti napríklad P. M. Jackson a C. V. Brown dospeli k takémuto názoru:
„Moderné vlády poskytujú prostredníctvom štátneho rozpočtu celý rad služieb. Tieto služby zahŕňajú napríklad bývanie, vzdelanie, služby polície a požiarnikov, národnú obranu, systém justície a zákonov a penzie. Rozsah, v ktorom sa vláda zapoj do zabezpečovania statkov a služieb pomocou rozpočtu, ako aj druhy naozaj poskytovaných služieb sa líšia u každého štátu a menia sa aj plynutím času. Táto skutočnosť je pre nás impulzom dvoch druhov otázok: Po prvé, prečo vlády poskytujú tie konkrétne typy statkov a služieb, ktoré poskytujú? Je na týchto statkoch a službách niečo osobitného, čo odôvodňuje ich alokáciu prostredníctvom rozpočtu verejného sektora a nie prostredníctvom trhových mechanizmov? Po druhé, aké činnosti by mala vláda prostredníctvom rozpočtu alokovať?“
Z chronologického pohľadu možno vo vývoji fiškálnej teórie odlíšiť obdobie tzv. klasických financií, obdobie tzv. funkčných alebo keynesiánskych financií a obdobie renesancie určitých prvkov klasických financií uskutočňované J. Buchananom.
Nemôžeme opomenúť ani obdobie tzv. socialistických financií, pretože po 2. svetovej vojne v dôsledku politického vývoja existovali vedľa seba dva odlišné ekonomické modely, v ktorých fiškálne mechanizmy a nástroje zohrávali výrazne rozdielne úlohy.
Na tomto mieste je potrebné taktiež upozorniť aj na špecifiká vývoja verejných financií na sklonku 20. storočia v tzv. transformujúcich sa ekonomikách strednej a východnej Európy a na potrebu analýzy tohto obdobia, vrátane potreby zovšeobecnenia podstatných javov a trendov.
Chronologický vývoj ekonómie
Podobne by bolo možné chronologicky zatriediť aj vývoj v oblasti ekonómie verejného sektora. Vývoj ekonomického myslenia v oblasti verejných financií a ekonómie verejného sektora u nás začali smery reprezentované A. Rašínom v prvej polovici 20-tych rokov 20. storočia, ktoré presadzovali zásadu vyrovnaného rozpočtu a minimálneho rozsahu rozpočtových príjmov a výdavkov. Potom to boli predstavy K. Engliša, ktoré vychádzali z myšlienky, že hospodárska činnosť štátu pozostáva z rôznych aktivít, a že štátny rozpočet by tieto odlišné aktivity s odlišnými funkciami mal zreteľne rozlišovať
Obdobie 2. svetovej vojny bolo počas slovenského štátu pokiaľ ide o štátne financie poznamenané princípmi prevzatými z obdobia predmníchovskej republiky. Na každý rok bol vydávaný tzv. finančný zákon, ktorý obsahoval štátnorozpočtové čísla, ako aj základné splnomocnenia pre ministra financií a upravoval rozpočtové hospodárenie. Štátny rozpočet sa zostavoval ako riadny a mimoriadny. Riadny sa členil na rozpočet vlastnej štátnej správy a na správu štátnych podnikov a na správu štátneho dlhu. Po roku 1947 bola celá oblasť verejných financií postupne prepravovaná na prevzatie nového modelu štátnych financií po vzore sovietskeho modelu, založeného na centrálnom plánovaní. Tento model trval štyri desiatky rokov s pokusmi jeho zmeny v krátkom období Pražskej jari v čase ekonomických reforiem O. Šika s jeho slovenským epigónom V. Pavlendom. Prvky federalizmu do verejných financií vnieslo federatívne usporiadanie štátu od roku 1969. V sedemdesiatych a osemdesiatych rokoch boli pokusy oživiť vedecké názory na verejné financie v podobe tzv. prestavby hospodárskeho mechanizmu.