V predchádzajúcich úvahách bolo už uvedené, že zodpovednosť za uspokojovanie požiadaviek, ktoré sú kladené na verejný sektor majú verejné vlády všetkých stupňov. Od centrálnej, cez regionálne až po miestne. Zabezpečovanie požiadaviek verejného sektora ide cez verejné financie, ktoré sa v konkrétnej praxi prejavujú v rámci hospodárenia prostredníctvom rozpočtových vzťahov vznikajúcich v rozpočtovej sústave. Rozpočtové sústavy, ktoré má verejný sektor k dispozícii na finančné zabezpečenie verejných potrieb tvoria verejné rozpočty.
Priame finančné krytie
Keďže ide o priame finančné krytie príslušných verejných potrieb, zabezpečovanie verejných statkov cez rôzne druhy verejných rozpočtov, nazývame priamym financovaním z príslušných verejných rozpočtov a teda možno hovoriť aj o rozpočtovom financovaní. Pochopiteľne, že sústavu verejných rozpočtov v rámci konkrétneho štátneho celku a jeho národného hospodárstva tvorí niekoľko súčastí. Charakterizujeme ich podľa povahy verejnej entity, ktorej úlohy pri zabezpečovaní verejných potrieb plnia. Uvedenou entitou môže byť štát buď unitárny alebo by mohol mať povahu aj zloženého štátu teda federácie a pod. ďalšími verejnými entitami môžu byť regióny alebo, municipality.
Takto potom sústavu verejných rozpočtov predstavujú:
- a) ústredný rozpočet a to buď vo forme federálneho rozpočtu (v bývalej ČSSR to bol federálny rozpočet, dnes napríklad rozpočet celej SRN alebo federálny rozpočet v USA), národných rozpočtov (opäť v bývalej ČSSR rozpočty jednotlivých národných republík alebo rozpočty jednotlivých 50 štátov USA, či spolkových krajín SRN), štátneho rozpočtu (súčasný Slovenský rozpočet)
- b) rozpočty nižších vládnych úrovní, ktoré môžu byť dvoj , či viacstupňové napr. v podmienkach SR rozpočty ôsmych Vyšších územných celkov – VÚC, alebo v ČR rozpočty krajov. V niektorých štátoch existujú aj rozpočty okresné. Najnižšou vládnou úrovňou sú „miestne vlády“ v mestách a obciach, ktoré zostavujú najnižšie stupne verejných rozpočtov, z ktorých financujú tieto vládne úrovne financovanie nimi poskytovaných verejných statkov.
V rámci uvedených verejných rozpočtov existujú pomerne početné a komplikované relácie a súvzťažnosti prejavujúce sa v konkrétnych finančných súvislostiach.
V prvom rade každý verejný rozpočet aby mohol reálne pôsobiť na určité spoločensko-ekonomické vzťahy, ktorými je v tomto prípade zabezpečenie uspokojovanie potrieb občanov prostredníctvom poskytovania verejných statkov, je potrebné naplniť verejný rozpočet dostatočným množstvom finančných zdrojov. Z nich sa potom „nakupujú“ výkony uspokojujúce verejné potreby. Takže verejný rozpočet musí mať svoje dostatočné vlastné príjmy. Ako už bolo uvedené, sústavu rozpočtov tvoria rozpočty rôznych vládnych úrovní, takže súhrn všetkých príjmov do verejných rozpočtov označujeme ako príjmy všetkých vládnych úrovní.
Cieľom rozpočtovej sústavy, teda všetkých verejných rozpočtov je zhromažďovanie finančných prostriedkov v dostatočnom množstve, v dostatočnom čase a v danom teritóriu v záujme finančného krytia poskytovania verejných statkov danou vládnou úrovňou v súlade s jej úlohami vytýčenými najmä príslušnými právnymi normami prijatými v záujme rozvoja plnenia sociálno-ekonomických potrieb v danom čase, voči daným subjektom, na danom území. Takéto finančné krytie úloh zabezpečovaných celým systémom verejných vlád nazývame verejné výdavky.
Pre poskytovanie verejných statkov v dostatočnom objeme a kvalite je teda nevyhnutný dostatok finančných prostriedkov. Tieto musí rozpočet príslušnej vládnej úrovne zabezpečovať v rámci rozsiahlych a zložitých vzťahov, ktoré objektívne vznikajú na rôznych vládnych úrovniach a tak rozpočty jednotlivých vládnych úrovní musia vstupovať do vzájomných vzťahov. Ktorýkoľvek rozpočet teda musí rátať so vzťahom s vyššou alebo nižšou vládnou úrovňou. Tieto vzťahy bývajú označované aj ako finančné transfery.