Inflácia

Charakteristika inflácie

Definícií inflácie je nespočetne veľa, každý autor sa k nej vyjadruje inak. Inflácia je jedným zo základných pojmov a problémov, ktorými sa zaoberá makroekonomická teória. V knihe Ekonómia v novej ekonomike sa uvádza, že „inflácia sa prejavuje dlhodobým rastom cenovej hladiny tovarov a služieb, prípadne trvalým znižovaním kúpnej sily peňažných jednotiek.“ Známy český ekonóm Robert Holman infláciu vymedzuje ako „rast cien alebo zmenšovanie kúpnej sily peňazí, ale nie zmenšovanie kúpnej sily ľudí. Inflácia zmenšuje množstvo tovarov a služieb, ktoré si môžeme za peňažnú jednotku kúpiť, ale nezmenšuje množstvo tovarov a služieb, ktoré si môžeme kúpiť za náš dôchodok.“
Ekonómovia vo všeobecnosti označujú infláciu ako pretrvávajúci rast cenovej hladiny. Udáva sa v percentách a vyjadruje o koľko (percent) menej tovarov a služieb možno za peňažnú jednotku nakúpiť v porovnaní s predchádzajúcim rokom.

Meranie inflácie

Pri meraní inflácie využívame rôzne metódy, z ktorých však ani jedna nie je úplne presná. Najčastejšie sa na meranie inflácie používajú cenové indexy. Cenový index je vážený priemer individuálnych cien vybraného koša reprezentatívnych výrobkov a služieb v dvoch porovnaných obdobiach, pričom váha ceny každého tovaru odráža ekonomický význam tohto tovaru.

Medzi najvýznamnejšie cenové indexy patria:
1. index spotrebiteľských cien (angl. CPI – Consumer Price Index),
2. index cien výrobcov (angl. PPI – Producer Price Index),
3. deflátor HDP

Pri meraní inflácie je veľmi dôležité, na ktoré ceny sa zameriame. Najkomplexnejší pri výpočte inflácie je deflátor hrubého domáceho produktu, pretože zachytáva všetky ceny a týka sa všetkých ekonomických subjektov. Menej komplexný by bol index cien výrobcov z dôvodu, že nezachytáva celkovú kúpnu silu peňazí.

Cenový index

Inflácia meraná prostredníctvom cenového indexu je len približným meradlom priemernej situácie v hospodárstve; nie je identická s celkovými zmenami cien, ktorým sú vystavení jednotliví spotrebitelia. Je to z toho dôvodu, že vývoj cien, ktoré sú vyjadrené prostredníctvom tohto koša vypovedá len o priemernej situácii, čiže ak by nastala situácia, že sa nákupné správanie určitého spotrebiteľa zmení od priemerného modelu spotreby, náklady spotrebiteľa sa môžu zmeniť inak ako ukáže index. Mieru inflácie označujeme π.

Cenová hladina

Cenová hladina je priemerná úroveň cien určitého súboru statku v bežnom období v porovnaní s úrovňou cien základného obdobia.

Podľa údajov Eurostatu V októbri roku 2009 a v januári a februári v roku 2010 došlo dokonca k deflácii, teda k znižovaniu cien zahrnutých v spotrebnom koši oproti rovnakému obdobiu predchádzajúceho roka.

Vypracovanie GDPR dokumentácie od externej firmy šetrí vaše náklady

General Data Protection Regulation nadobudla účinnosť 25.5.2018. GDPR sa týka každého kto zhromažďuje a spracováva osobné údaje, vrátane spoločností a inštitúcií mimo EÚ, ktoré pôsobia na našom trhu. S vypracovním GDPR dokumentácie vám profesionálne pomôže spoločnosť SAFEDATA. GDPR po novom zaviedlo povinne zriadiť niektorým subjektom novú funkciu DPO (Data Protection Officer) osobu, ktorá bude dohliadať nad spracovaní osobných údajov.

Dôsledky inflácie

– Na prvý pohľad sa zdá, že inflácia najviac postihuje obyvateľstvo s najnižšími príjmami, nemusí to ale byť pravda
– Najnižšie mzdy, dôchodky a sociálne dávky sa obvykle pravidelne valorizujú – zvyšujú o mieru inflácie, čo však neplatí pre stredné a vyššie dôchodky
– Absolútne najviac strácajú bohatí ľudia s najvyššími príjmami, relatívne najviac priemerne bohatí ľudia s priemernými príjmami.

Príčiny inflácie

Príčiny inflácie, ktorá nadobudla chronický charakter spočívajú v zmenách mechanizmov fungovania jednotlivých ekonomík. Tieto zmeny boli podmienené mnohými faktormi.

Patria sem:
– Zánik automatického regulovania peňažného obehu vnútri ekonomík, vylúčením zlata z vnútorného peňažného obehu a jeho nahradenie neplnohodnotnou menou, nevymeniteľnou za zlato. Takáto mena má trvalé sklony k znehodnocovaniu;
– Monopolizácia ekonomík spôsobila rast cien, dokonca aj pri prevahe ponuky nad dopytom;
• Odčerpávanie veľkej časti vytvoreného národného dôchodku štátom na neproduktívne, predovšetkým na vojenské výdavky;
– Tlak odborov na zvýšenie miezd v súvislosti s rastúcimi cenami;
– Znehodnotenie meny;
– Rastúce deficity platobných bilancií;
– Opatrenia zamerané na stimulovanie celkového efektívneho dopytu a mnohé ďalšie.

Pridaj komentár