Vybrané skupiny a kluby

V období po skončení druhej svetovej vojny sa štáty rozdelili do 3 skupín: priemyselne vyspelé ( kapitalistické), socialistické a rozvojové štáty. Priemyselne vyspelé štáty mali vždy protichodné záujmy vo vzťahu ku krajinám rozvojovým. Sformovali sa neformálne zoskupenia – Skupiny, ktoré reprezentovali záujmy svojich členov. Vznikli Skupina 10 (Klub desať), Skupina 6, Skupina 7, Skupiny 7+1 a Skupina 77, Výbor 20.

Skupina 10

Skupina 10 ( Klub desať) je zoskupením desiatich priemyselne najvyspelejších štátov, ktoré spolupracujú hlavne v oblasti medzinárodných finančných a menových vzťahov (USA, Kanada, Japonsko, Nemecko, Francúzsko, Veľká Británia, Taliansko, Holandsko, Belgicko a Švédsko). Na rokovaniach sa zúčastňujú aj zástupcovia Švajčiarska a medzinárodných finančných inštitúcií, najmä predstavitelia MMF. Rokovania prebiehajú väčšinou na úrovni ministrov financií a guvernérov ústredných bánk. Pri závažnejších otázkach sa rokuje na úrovni predsedov vlád. Skupina 10 je vlastne medzinárodným menovým oligopolom na čele s USA, ktoré takto presadzujú svoje záujmy v špecializovaných menových inštitúciách. Diferencované záujmy vnútri skupiny viedli k vytvoreniu užšej Skupiny 6 ako zástupcu priemyselne najvyspelejších štátov.

Dnes sa najčastejšie stretávame so Skupinou 7, Skupinou 7+1 a Skupinou 8, kam zaraďujeme: USA, Kanadu, Japonsko, Veľkú Britániu, Nemecko, Taliansko a Francúzsko, ôsmym členom je Rusko. Krajiny Skupiny 7 sú charakteristické vysokým HDP na obyvateľa, sú najväčším investorom, ale aj najväčším príjemcom investícií. Predstavitelia G7 sa od roku 1975 stretávajú na úrovni predsedov vlád a prezidentov raz ročne, na úrovni ministrov aj viackrát podľa potreby. Od roku 1994 sa G7 a Rusko stretávajú na konferenciách vždy po summite G7 pod označením P8 (Politická 8). V roku 1998 vzniklo zoskupenie G8, vďaka ktorému sa Rusko môže zúčastňovať na všetkých rokovaniach G7, ktoré aj naďalej funguje. Hlavnými oblasťami záujmu G7/G8 sú makroekonomické riadenia, medzinárodný obchod a vzťahy s rozvojovými krajinami spolu s otázkami východno-západných hospodárskych vzťahov, energetických zdrojov, terorizmu. Agenda sa rozšírila aj o mikroekonomické problémy: informačná diaľnica, nezamestnanosť, ochrana životného prostredia, kriminalita, drogy, ochrana ľudských práv, odzbrojovanie.

Po vzniku zoskupenia Klub 10 sa združili rozvojové krajiny ako protipól tejto skupiny. Tieto štáty najprv vystupovali proti všetkému, čo navrhovali priemyselne vyspelé krajiny. Od konferencie v Paríži v roku 1989 sa zúčastnili na rokovaniach Klubu 10 aj predstavitelia rozvojových krajín. Rozvojové krajiny žiadajú od vyspelých rovnaké práva ,aké mali vyspelé v období ich industrializácie v 50. rokoch.

V roku 1964 sa na Ženevskej konferencii o obchode a rozvoji utvorila Skupina 77 . Je to neformálne zoskupenie rozvojových krajín hlavne v ekonomických orgánoch OSN a v rámci UNCTAD. Napriek zvyšujúcemu sa počtu členských krajín Skupina 77 si ponecháva svoje označenie. V rámci tejto skupiny sa vytvoril stály výbor pod označením Skupiny 24. Úlohou skupiny je zabezpečiť spoločný postup rozvojových krajín v otázke svetového vývoja.

Skupina 20 ( Výbor 20)  vznikla pre reformu medzinárodného menového systému v roku 1972 v rámci MMF. Jej práva sa zamerala na otázky zvyšovania cien energie a surovín, ktoré v tom čase negatívne ovplyvnili menový systém. Skupina ukončila činnosť v roku 1974 a namiesto nej sa vytvoril Dočasný výbor pre otázky medzinárodného menového systému, poradného orgánu Zboru guvernérov MMF.

Bazilejský klub označuje pravidelné schôdzky guvernérov centrálnych bánk Skupiny 10 a Švajčiarska s predstaviteľmi Banky pre medzinárodné platby. Ich cieľom je zlepšiť podmienky na rozvoj medzinárodných menových a platobných vzťahov a riešenie otázok medzinárodnej likvidity.

Parížsky klub je neformálnym zoskupením vedúcich priemyselných veriteľských krajín. Rieši platobnú insolvenciu krajiny formou odkladu splátok úverov a úrokov na základe individuálneho prístupu. Podkladom na rokovania klubu je správa dlžníckej krajiny o platobnej situácii a požadovaných úľavách.

Rímsky klub je medzinárodná organizácia pre výskum ekonomicko-sociálneho vývoja ľudstva. Vznikol v roku 1968 v rímskej Academia dei Lincei ako stála skupiny, ktorej počet členov by nemal presiahnuť 100.